(Veverica to je moja obľúbená suseda)
Tento raz ide so mňou strange Oleg, čo mu sibír poškodila mozek, bulhar Marin, ten je ako tak OK a už otestovaná čínanka Yan. Je 18:20 a nastupujeme do busu.
Čo tomu predchádzalo:
Asi tak utorok sme sS Yan prišli do kacelárie Viking line, ktorá prevádzkuje trajekty a povedali, že kceme tento víkend veľmo do Štokholmu. Oni nám zabezpečili lodný lístok a ešte aj bus do Turku a ubytovanie. Špás stál 100eur/osoba vrátane busu a hotela na jednu noc. Dá sa aj za menej, len treba skôr jednať.
Späť v autobuse:
Cesta z Tampere trvá asi 2,5 hodiny. Bus nás dopravil až do prístavu, kde sme vzhliadli miestny hrad.
Ale len z vonku, lebo času moc nebolo. Trochu sme sa pofotili a mastili do prístavu nalodiť sa (ako poslední samozrejme).
Niečo po deviatej loď začala svoju plavbu. Okrem pár ľudí, ktorí loď využívajú ako prepravu do Švédska je jej hlavným zmyslom skonzumovať čo najviac relatívne lacného alkoholu a zbytok si odniesť domov. Túto víziu ľudia uskutočňujú buď v lodných obchodoch, alebo početných baroch. Jeden je obzvlášť zaujímavý. Niečo ako "drink what you can". Zaplatíte tuším niečo cez 20 euro a môžete ládovať cca. 2 hodiny.
Okolo polnoci sa zatvára obchod. Časť zásob sme zobrali na palubu a spravili si malú besiedku na čerstvom vzduchu. Noc bola krásna a my sme plávali okolo veľa malých a zopár väčších ostrovov (napr. Åland ).
Okolo jednej v noci stojíme v Långnäs, ktoré sa nachádza asi v polke cesty na ostrove Åland. Stále posedávame a upíjame zo zásob, čo sme nakúpili. Je dosť veterno, takže treba hľadať zátišie. Stretávame švédsky párik, čo pochádza z Fínska. Keďze sú pod parou konverzácia je ľahká. Potom prichádza zaujímavý moment. Zrazu sa tam zjavil mladý podgurážený fín. Akosi mu nevadilo (alebo nedokázal spozorovať), že pani má cez 40 a manžela po boku. Začal byť dosť smelý. Ako sa na správnu fínku patrí, bola viac naštvaná ako manžel. Ten ju musel krotiť, aby mladému neuvalila.Normálne. Ťažko uveriť, ale fíni pijú ďaleko viac ako mi. Na alkoholické scény som si zvykol. Väčšinou ale nie sú agresívni.
Po tom, čo sme opustili Alandské ostrovy sme sa konečne dostali na otvorené more. Ako noc pokročila nálada sa vystupňovala. Nejako sme sa po lodi roztratili. Neviem presne, ale asi okolo 4-tej sme sa po polhodinovej odysei šťastlivo dostali do kajuty. Ráno pred siedmou nastal nepriemny budíček v Štokholme. Pripravili ho nedočkavé upratovačky, ktoré majú len hodinu na to, aby pripravili loď na cestu späť.
PS: Na budúce niečo o Štokholme. Všetky fotky nájdete tu .
