Vianočná Ukrajina III - Odesa

Na Odesu som bol z celej cesty tuším najviac zvedavý. Meno tohto mesta sa mi páči a taktiež som sa tešil na to, že uvidím Čierne more. Ako vždy sme dorazili skoro ráno vlakom a išli sme si pospať do čakárne. Z príjemného spánku ma vytrhli policajti, ktorí nás vďaka môjmu mierne neprispôsobivému kamarátovi z čakárne vyprevadili. Na šťastie bez pokuty.
Tak sme sa vybrali pozrieť si more. Od stanice k nemu vedieť pekná platanmi lemovaná cesta.
Keď sme sa po cca 20 minútach konečne dostali k miestu, odkiaľ je more vidieť, nastalo vo mne mierne povedané sklamanie. Asi sme neboli v správnej časti mesta, ale pohľad naň bol taký nezaujímavý, že nemám ani jednu fotku. Zaujímavý bol asi ako pohľad na nákladný prístav v Bratislave :-(. Nezachránili to ani známe Potemkinove schody, ktoré sú jedným so symbolov Odesy. Fotené sú z cca jeden štvrtiny svojej dĺžky:


Hore na nábreží sa nachádza pamätník Vojvodu z Richelieu.

Detail pamätníka
Ale predsa sme o kúsok ďalej našli niečo skutočne zaujímavé. Zábradlie na moste kompletne ovešané zámkami a zamknutými reťazami.


Síce neviem ukrajinsky, ale vyrozumel som, že ich tam vešajú zamilovaní a sľubujú si večnú lásku. Niektorí si ju poisťujú reťazami úcty hodnej hrúbky :-) Výhľad k moru sme potom rýchlo opustili a vybrali sme sa hľadať niečo interesantnejšie.


Nábrežie blízko mora
V nádeji, že to najlepšie z mesta sme ešte nevideli sme sa vydali prvou trochu zaujímavou ulicou. Keď že mi došli eurá na výmenu, pokúsil som sa neúspešne vybrať nejaké peniaze z bankomatu. Že vraj nedostatok prostriedkov na účte :-) Akosi to nebol náš deň. Ráno policajti, teraz toto. No, ale najlepšie ešte len prišlo. Už trošku vymrznutí nasledujem svojich spolucestovateľov kráčajúcich ulicou. Z ich trajektórie vybočujem len o pár centimetrov, ale stalo sa mi to osudným. Ľavou nohou som stúpil na poklop od kanálu a ten sa zrazu pod mňou prepadol. Mierne šokovaný z toho, že mám zrazu celú nohu v kanály som sa začal smiať ako blázon. Keď sa za mňou otočili chalani, spravili to isté a potom mi pomohli sa z neho dostať. Všetko zlé je aj na niečo dobré. V mieste kde sa to stalo ma zaujala odbočka do jedného dvora. 

Okrem toho, že sme tam našli pekné domy, dostali sme sa ním k miestnej opere:

Najkrajšia budova v meste

Detail opery
Pre nedostatok iných otvorených kaviarní v okolí sme sa rozhodli uchýliť sa na čaj do jedného z miestnych McDonalds. Tam sme si nerušene dve hodiny posedeli. Manažér študoval v Čechách keramiku, takže sme si s ním celkom dobre pokecali. Na otázku, kde by sme sa mali ešte vybrať nám navrhol miestny trh. Že vraj je to pre Odesu niečo, ako pre Prahu Karlov most. Ako sme na mieste neskôr zistili, asi to nemyslel doslovne. :D


Ako vidieť, je to v skutku špecifické miesto. Má viacero častí, na fotkách je oddelenie "second-hand". Veci, čo sa tam predávali nemali poväčšine väčšiu cenu ako vrchnák od piva. Ďalšia veľká časť bola venovaná topánkam a šatám, ktoré sú pre každého Ukrajinca dôležité. Ale mohli ste tam nakúpiť napríklad aj omietku. Kúsok za trhoviskom sme sa dostali k našej vlakovej stanici a kruh sa uzavrel. Čo nasledovalo, bolo čakanie na vlak a potom dlhá 29 hodinová cesta domov.