Keď som pred pár rokmi hľadal priestory pre firmu, ponúkali sa mi všelijaké od komfortných až po priestory typu holobyt. Náhodou som natrafil pri bráne domu na inzerát bytového podniku, ktorý prenajímal nebytové priestory. Jeden telefonát mi zmenil život.
Priestory boli maličké ale viac som nemusel cestovať, boli na sídlisku, kde sa z videnia pozná veľa ľudí a tak sa naraz otvoril priestor vyjsť z ulity anonymity a ovoňať kúsok človečiny
Dovtedy som rozmýšľal skôr komerčne, nezamýšľal som sa príliš o cene ľudskej práce a podmienkach, ktoré ľudia vedú k vlastnej predstave úmernosti. Mať čas a venovať sa potrebám ľudí je často viac ako sa im dostane vo vlastnom okolí, pozornosť, ktorú im môžem venovať, je viac ako niekedy od vlastných príbuzných zúfalo postrádajú.
Nevedel by som si predtým predstaviť, že raz budem dostávať plné tašky húb, keď sused z baráku, ktorý sa veľa krát zastaví na kus reči si spomenie aj na mňa, alebo kúsok koláča, keď mám otvorené aj v nedeľu, či len tak sa zastaví sused na kus reči keď je na prechádzke so psíkom. Alebo druhý donesie fľašku domácej pálenky, lebo som mu minule tak dobre poradil.
Stáli zákazníci väčšinou neprichádzajú nakupovať, ale len na kus reči, alebo získať nejaké rozumy, či niečo si požičať. Mám radosť, keď môžem niekomu poradiť, život je krajší a človek sa cíti užitočnejsí, ak niekto odchádza s vierou, že odchádza z miesta kde sa necítil ako zákazník, ale niečo viac.
Nakoniec, kde inde by som sa dozvedal príhody o rozvedených deťoch, zdravotných problémoch či rodinných udalostiach ako sú birmovky, prvé miesta detí na súťažiach, kde inde by som mohl prezerať fotky rodičov pyšných na svoje potomstvo. Kde inde by som pomáhal matke hľadať dieťa cez internet, alebo robiť poradcu pri rozvodových záležitostiach.
Toť minule, otvoria sa dvere a vojde krivkajúc staršia pani s paličkou :
"predávate aj niečo k notebookom? " - sa pýta
Začali sme sa baviť o otázkach a výhodách rôznych druhoch príslušenstva a nebadane sme prešli aj na rodinnú tému. Pani, už na dôchodku, sa posťažovala, vyrozprávala a evidentne pookriala. A odchádzajúc hovorí :
"...tú myšičku bez kábla by som zobrala mladý pán, len počkáme na svatého Berouse"
a ja tuším, že keď sa opäť objaví vo dverách, nepríde kupovať neživý predmet, ale dôjde si aj po prídel porozumenia a pár minút obyčajnej ľudskej pozornosti.Ak sa Vám článok páčil kliknite na a stlačte Hlasuj!
