Pôjdeš do basy, Ty ....!

Len pre pripomienku ako to vyzerá keď sa človek, zrejme cítiaci nadradenosť a nepostihnuteľnosť, ocitne medzi ľuďmi, ktorými zvysoka pohŕda.Ale nie presne o tomto som chcel písať. V posledných dňoch som absolvoval viac rozhovorov na rôzne témy a prakticky pri akejkoľvek téme narážam stále na jednu, jedinú vec : Rovnosť pred zákonom a vymožiteľnosť práva

Za uplynulé roky došlo k tomu, že nebadane reálnu moc uchopili osoby, zrejme navzájom prepojené nitkami v pozadí a držiacimi si navzájom chrbát. Tieto nitky sú prepletené celým Slovenskom od regionálnych bosov až po najvyššie miesta v štáte, naprieč všetkými rezortami spolupracujú rôzne osoby, organizácie a firmy.

Je jedno o akej téme hovoríme : ľudské práva, imigrácia, ekonomické vzťahy, regionálna/vnútorná/zahraničná politika atď alebo o akom rezorte : priemysel, zdravotníctvo, doprava a iné. Vždy narazíme na to, že realizácia zmien je prakticky nemožná, ak tieto, nebojím sa povedať, mafiánske štruktúry kujú svoje pikle a bránia sa akýmkoľvek zmenám. Tieto kruhy nemajú stranícku príslušnosť, rozkladajú sa prakticky v každej dlho pôsobiacej strane, kde jedinou výnimkou sú nováčikovia v parlamente.

To je zrejme aj dôvod, prečo nie je možné aby na Generálnej Prokuratúre sedel človek ktory "nie je náš" , aby na stoličke sudcu Najvyššieho súdu sedel človek, ktorý tam bol zvolený protizákonne a nemá najmenšie morálne oprávnenie vykonávať túto funkciu, či dôvod, prečo nevyhovuje čestný človek vo funkcii Najvyššieho Kontrolného Úradu. Aj keď jedna osoba len ťažko dokáže presmerovať smer rozbehnutej organizácie, predsa len je chybou v systéme a hádže piesok do súkolie dobre namazaných korupčných vzťahov. Je to systém, kde je pre sudcu možné podať žalobu na systém a rozhoduje sudca z vedľajšej kancelárie, ktorí si na druhý deň len vymenia stoličky v súdnej sieni v opačnom garde - to je prepytujem amorálnosť najvyššieho rádu. Systém, kde súdy rozhodujú o iracionálnych žalobách sudcov a dokonca kde môže verejná osoba podávať žalobu za nactiutŕhanie, ktoré mu jeho kamarát na súde odklepne vo výške, ktorú bežný človek nezarobí za desať rokov.

Tieto problémy sa akumulujú a vytvárajú podhubie stále horších vzťahov medzi ľuďmi, ktorí vidia, že s čestnosťou a otvorenosťou sa neuživia, nedokážu sa presadiť v podnikaní na lokálnom trhu, že nevybavia svoje problémy. Mnohí rezignujú, uzavrú sa do škrupiny svojho osobného sveta, vzťahov a záujmov. Agilní ľudia vidiac nepriestrelnosť snáh o dosiahnutie zmien radšej emigrujú a dajú vale tomuto stredoeurópskemu Absurdistanu, kde si za peniaze kúpite čokoľvek vrátane spravodlivosti. A bohužiaľ tu máme aj ľudí, ktorí sa prispôsobili, pre ktorých je od mladosti lož pracovnou metódou a sú vybavení takou hrošou kožou, ktorá ich chráni pred akceptáciou výsmechu davov.
Kliknite si na portrét dnešného mladého úspešného politika

Nepostihnuteľnosť tejto kasty ľudí, znamená, že môže beztrestne páchať kriminálnu činnosť, spreneverovať peniaze štátnej pokladnice, ktoré potom chýbajú ľuďom na dôchodky v zdravotníctve alebo školstve. Nikto sa nebojí trestnej zodpovevednosti. Stačí zodvihnúť správny telefón a stratí sa odposluch, vyšetrovateľ si povie že skutok sa nestal alebo naopak, ak mašinérii nevyhovujete po šiestich rokoch Vás tento tzv. štát obžaluje, prípadne si nevšíma porušovanie ľudských práv ako je to u Oskara Dobrovodského v Malackách. Štát sa zadlžuje a gorilia vláda, namiesto reálnej snahy o riešenie schodku Národného dôchodku posiela peniaze niekam do zahraničia a sťaby nevoľníkov žmýka tých, ktorým ešte niečo ostalo.

Sloboda jednotlivca je redukovaná na slobodu platiť dane, ktorých výsledkom je len mľaskanie pažravcov napojených na koryto erárnych peňazí. Tieto peniaze vo výške niekoľko miliárd EUR (veru dobre počujete, hovoríme o miliardách) chýbajú, takže ich musíme zaplatiť my občania. Platíme, a to dobrovoľne, neuveriteľné peniaze pár firmám a jednotlivcom, ktorí majú tú výhodu, že členovia vlády sú ich "zamestnanci". Nebyť týchto rozkradnutých peňazí Slovensko by možno hospodárilo s vyrovnaným rozpočtom - to len na okraj.

V ideálnom štáte by malo byť na slobode jednotlivca, či a v akej kvalite chce mať poistenie, či a v akej kvalite chce mať vyššie školstvo, dopravu apod. V ideálnom štáte by jedinec mal právo sa starať o vlastnú bezpečnosť sám. V ideálnom štáte by bolo trestným činom keby vláda, resp. samospráva prekročila rozpočet bez plebiscitu vláda. V ideálnom štáte by boli zákony pre plebiscit nastavené tak, aby sa aj reálne dal nejaký výsledok očakávať a jeho závery aby boli okamžite platné.

V ideálnom štáte by sloboda a práva jednotlivca boli posvätné a jej porušenie okamžite sankcionové. V ideálnom štáte by boli súdy nezávislé - ale nie nezávislé od morálky, zdravého rozumu a dokonca občas aj od zákonov. V ideálnom štáte by súdy rozhodovali promptne aby to občanov nestálo veľa času, námahy a peňazí bez ohľadu na majetkové, rasové, kultúrne a spoločenské pozadie sporných strán. Len v takomto štáte by bolo možné podnikať, plánovať si život, chrániť sám seba a platiť rozumné dane, len v takom štáte by sa človek cítil maximálne slobodný. V takom prípade by sa súdy stali arbitrom, ktorého kvalifikované rozhodnutia by prinášali úľavy tej pravej istoty - istoty práva a ochrany slobody.

Chcem tak veľa? Veď chcem len to, čo všade počujem zo všetkých strán z médií, od politikov či básnikov, čo vraj mám v miere vrchovatej. Slobodu - len či je aj reálna, o tom dosť pochybujem.

Ak sa Vám článok páčil kliknite na  a stlačte Hlasuj!