Pri každodennom komentovaní sa nevyhnete rôznym poznámkam. Jedna ma celkom pobavila - vraj či sa nechystám za prezidenta. Samozrejme že som sa zasmial ako pri dobrom vtipe, ale potom som sa zamyslel. Prečo vlastne moja prvá reakcia je smiech, prečo sa na Slovensku považuje za normálne "sedieť na zadku" a byť ticho? Nemali by sme naopak dávať priestor a rozlet svojim snom, víziám, túžbam ? Nemali by sme žiť v spoločnosti ktorá podporuje snaženie "Dreams come true" - t.j. "Sny sa naplnili" ?
Ak by som chcel napĺňať svoje sny, napr. stať sa prezidentom, za súčasného stavu spoločnosti to proste nejde. Úzka skupina ľudí si chráni svoje teritórium a nepripustí ohrozenie svojej moci a "právo" bohatnúť z poddaných. Ak by som chcel dosiahnuť cieľ prepracovať sa na vrchol pyramídy úspechu či moci, bez zmeny spoločnosti to pôjde ťažko.
Toto je celkom zásadný popis, ktorý charakterizuje našu spoločnosť, jej rozvrstvenie a a odstup jednotlivých ľudí na základe majetku a moci. Na spodku spoločnosti leží 99% ľudí, ktorý tvoria koberec pre pohodlný život zvyšného percenta. A jediným právom tejto mlčiacej väčšiny - ako hovorí už jej názov je MLČAŤ.
Občas sa nájde zopár neposlušných výčnelkov, ktoré vyčnievajú z trávnika na ktorom sa pasie naša milovaná sociálna vláda. Pomoc je naporúdzi - verná, nekompromisná a nepodplatiteľná justícia. Počujete ten krásny zvuk? Nekompromisná a nepodplatiteľná - majú cveng tie slová. Len málokedy počuť o prípade keď v boji o ochranu práv občana je kladným hrdinom sudca. Naopak, sudcovia tvoria mafiu, ktorá drží základy uvedeného systému na nohách, sudcovia sú na počiatku reťaze neslobody. A keď ide o obranu seba samých, resp. obranu tých s reálnou mocou, až vtedy začínajú zákony platiť s neúprosnou tvrdosťou, pokuty lietajú v miliónoch EUR a len sa divíme, kde sa v našich "spravodlivých" súdoch berie toľko energie. Ktorú postrádajú vtedy keď ide o obyčajného občana, či o prípad, ktorý nie je v záujme mocných.
Takto doteraz nerozhodol Ústavný súd o Generálnom prokurátorovi, hoci v iných prípadoch ako bolo pozastavenie zvýšenie platov sestier reagoval so závideniahodnou pružnosťou. Len vtedy išlo o peniažky do rozpočtu, kým pri Generálnom prokurátorovi ide len o maličkosť - podkopanie základov celého ústavného systému...
Takisto ani nezvolenie Kamila Krnáča do funkcie Najvyššieho kontrolného úradu nezapadá do plánov "pánov" ovládnuť a vysávať túto krajinu do sucha.
Šíria sa chýry o snahe Róberta Fica zmeniť parlamentný ústavný systém na prezidentský, kde by sa výrazne posilnili právomoci prezidenta a vtedy by sa funkcia prezidenta z reprezentatívnej stala ďaleko mocnejšou. Prezident by sa stal významnou časťou v rovnováhe moci, ak nie priamo je ústrednou časťou ako je to vo Francúzsku či v USA, aj keď podľa môjho názoru výsledkom u nás bude systém ako vystrihnutý podľa šablóny Kremľa.
Do týchto chýrov zapadajú zmeny v súdnictve, keď zo Súdnej rady boli vyhodení ľudia dosadení predchádzajúcou vládou a noví sudcovia boli osobne vyberaní R.Ficom. Ústavný súd je nezávislý od spravodlivosti, predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin (obviňovaný zo stykov s drogovou mafiou) už svoju vernosť a ochotu na spoluprácu s R.Ficom veľakrát osvedčil a tým sa stáva celá pyramída súdnej moci plne spolupracujúcou s akýmikoľvek snahami Smeru o zmenu systému. Generálna prokuratúra je nefunkčná, Kontrolný úrad takisto. Parlament je plne pod kontrolou Smeru a spolu s OĽaNO majú dostatok hlasov, aby zmena ústavy bola možná. Už to bude chcieť vymyslieť len ďalší "úplatok" pre Matoviča, podobne ako si pamätáme pri vzniku kategórie dohodárov=Matovičových študentov. Čo je však pár miliónov (samozrejme z peňazí daňových poplatníkov) za prísľub absolútnej moci...
A odmenou pre nás bude vlastne čo? Basa? - ako sľubuje Harabin? Ak sa Vám článok páčil kliknite na a stlačte Hlasuj!
Len pre pripomienku ako to vyzerá keď sa človek, zrejme cítiaci nadradenosť a nepostihnuteľnosť, ocitne medzi ľuďmi, ktorými zvysoka pohŕda.
