Je to však skutočne tak, musíme vždy hľadieť na politikov ako na potenciálnych mafiánov? Skúsme sa pozrieť čo nám hovorí Wikipédia. Keďže sa bavíme o politike, najprv sa pozrieme čo to vlastne je
Politika (z neskorolat. politice < gr. slova politiké – umenie správy štátu < gr. pólis - mesto (-ský štát), občianstvo) je proces a metóda záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. V užšom slova zmysle sa pojem politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci.
Politika sa dnes väčšinou vykonáva v zastupiteľskej demokracii cez politické strany :
Politická strana je organizovaná veľká skupina ľudí (v dnešnej dobe už spravidla politická organizácia), ktorej cieľom je získanie (štátnej) moci a/alebo presadzovanie určitej ideológie a/alebo riešenia nejakého problému.
Pokial si dobre prečítate definície uvedených pojmov, zistíte, že v podstate je skoro každý z nás do určitej miery politik. Už aj domový výbor je svojim spôsobom politická organizácia, keďže jeho členovia chcú presadzovať určité špecifické záujmy a cieľe. Takisto je politikom aj člen včelárskeho spolku, ktorý sa s naží ovplyvňovať ľudí v okolí na to aby plnili potreby tohto spolku. Takže politika v širšom zmysle je tu s nami už od praveku. Vždy ide o jedno a to isté - ľudia sa organizujú aby v skupinách vytvárali väčšiu silu a presadzovali svoje ciele. Niekedy sú tie ciele v záujme celku, niekedy slúžia len samotnej skupine ľudí, avšak o politiku ide vždy.
Politika nemusí byť jasne viditeľná. Ak hovoríme o združovaní sa ľudských jedincov,tak sa musíme spýtať čo je vlastne skupina? 1000 ľudí, 100 alebo sú skupinou už dvaja, ktorí sa dohonú voči tretiemu? Myslím že posledná možnosť je správna, takže inštinktívnou politikou ja napríklad aj konanie detí, ktoré vytvárajú krúžky kamarátov proti niekomu alebo kvôli niečomu. Máme to skrátka v génoch. Ak sme vzišli zo spoločných predkov s opicami, nedivím sa. Ako ináč nazvete konanie šimpanzov, ktoré plánovite postupujú a zabíjajú konkurenciu ak nie politikou?
Vráťme sa na našu rodnú hrudu. Pozrieme sa ako vzniká organizácia či politická strana
A.) Zíde sa skupina ľudí nespokojná so stavom správy obce, štátu. Začnú diskutovať čo im vlastne vadí a zistia, že jednoducho obec, štát ignorujú potreby určitých častí obyvateľstva. Mnohí z tejto skupiny majú podobné názory a tak sa začnú združovať a ich názory sa postupne kryštalizujú, vzniká politická strana.
B.) Táto skupina ľudí zistí že by bolo vhodné presadiť ich vlastné názory v spoločnosti, preto si zadefinujú ciele, ktoré chcú v spločnosti presadiť, takže politická strana dostáva obsah, t.j. politický program
C.) Nakoniec sa dostávame na najdôležitejšej fázy, ktorá je však najzložitejšia. Politická strana začne vykonávať aktivity na dosiahnutie cieľov, t.j. svojho politického programu.
V bode A.) sa zišli ľudia - statoční, poctiví, angažovaní, bezuhonní, inteligentní apod. - rozhodne nie priemerná vzorka národa
Títo ľudia si povedali, že treba všetkým Slovákom ponúknuť alternatívu iných postupov pri správe vecí verejných - takže sme pri bode B.) - práve sme definovali ciele
Pri bode C.) však mnohí majú problém pokračovať ďalej. Aby bola organizácia, spolok či strana životaschopná, musí mať jasnú stratégiu, pevne definovanú organizačnú štruktúru a metodiku riadenia, ktorá umožní ďalší bezproblemový rozvoj. Dôležitou súčasťou tohto procesu sú stanovy strany, ktoré pomáhajú definovať rámec voľnosti konania členov strany. Zároveň strana musí dosahovať ciele, vykonávať externé činnosti, čo znamená presviedčať, robiť kompromisy, vytvárať koalície a pod. V prípade, že strana nemá jasne definované ciele a stratégiu na ich dosiahnutie, zákonite bude vo vnútri strany vznikať tenzia, pnutie, ktoré demotivuje členov strany, nakoľko nie sú vnútorne identifikovaní s procesmi, udalosťami, ktoré ako členovia strany zastupujú.
Predpokladajme že strana vznikla, má víziu, dokonca sme sa preniesli aj cez bod vnútornej organizácie strany, t.j. definovaniu cieľov a stratégie. Nestrácajte zo zreteľa, že ide stále o občanov angažovaných, čestných a presvedčených o potrebe zvýšenej aktivity na to aby pomohli všetkým obyvateľom Slovenska.
Na to aby ste dosiahli ciele, musíte presviedčať voličov z celej krajiny, ponúkať obrazy a slová, ktorým rozumejú a kotré si žiadajú. Možno to znie cynicky ale holá pravda ľudí neoslovuje, treba ju zjednodušiť do hesiel, obaliť do ligotavých a žiarivých slov, jednoduchých na pochopenie. Preto stratégia strany musí vychádzať zo zrozumiteľnosti posolstva, straníckeho programu.
Vždy mi vadilo na politických stranách myslenie vo volebných cykloch. Aj keď to populistickým stranám prináša úspechy, netvrdím, že sa treba správať tak isto. Treba si však uvedomiť. ze perspektívy s dlhšou dobou trvania voličov nezaujímajú. Im je väčšinou jedno, čo bude o dvadsať rokov, zaujíma ich dnešný, maximálne zajtrajší nákup, hypotéka, nájomne. Takže navonok (aj keď nie vo vnútri) to treba akceptovať a ponúkať voličom v tejto forme, t.j. rozmeniť dlhodobé plány na drobné a tie ponúkať vo forme čiastkových riešení.
V zastupiteľskej demokracii sa vykonáva správa vecí verejných prostredníctvom volených zástupcov. Väčšinou je v nejakom volenom orgáne, ktorý je výsledkom volieb veľa príslušníkov rôznych strán. Na dosahovanie cieľov každej z nich, strany vytvárajú dohody, koalície a snažia sa pre svojich voličov splniť čo najviac zo sľubov, ktoré boli počas volieb vyslovené. Aj tu pomáha jasná stratégia strany, ktorá dovolí korigovať názory koaličných partnerov v prípade konfliktov, či stanovovať správnu taktiku od začiatku spoločnej vlády, rokovaní až k bežnej prevádzke výkonu verejnej správy. Strana ktorá nie je vnútorne silná, je manipulovateľná a jej existencia nebude mať dlhú výdrž. Lavírovanie pri aktivitách strany zneisťuje voličov, čitateľnosť pomáha presnejšie identifikovať pozíciu strany a priťahovať voličov.
Samozrejme (viď posledné parlamentné voľby) strana by sa mala vyhýbať politickým a korupčným škandálom, ktoré dokážu nalomiť dôveru voličov a priviesť stranu do záhuby.
Samotný výkon verejnej správy, by mal byť vedený takým spôsobom, aby občania pociťovali maximálny úžitok z tejto činnosti. Konkrétne opatrenia závisia od množstva podmienok napr. od úrovne riadenia, stavu riadenej štruktúry, vplyvu okolia, sily strany apod. Základom by mala byť preferencia odbornosti a nie stranícky princíp riadenia. To je však už ďaleko, ďaleko širšia a veľmi diskutabilná téma :)
Keď sa vrátim k úvodnej téze - Sú politici vždy mafiáni, sú politické strany vždy mafiánske organizácie? Strana ktorá dobre dokáže nastaviť svoje vnútorné procesy, prijímanie nových členov, dokáže ošetriť v stanovách individuálne zlyhanie nemusí byť zákonite špinavou korupčnou stranou. Iná vec je presvedčiť ľudí, že tomu tak nie je, že členovia strany majú na zreteli v prvom rade verejné dobro, verejné lokálne záujmy - záujmy dedín, miest regiónov, Slovenska.
To už je však iná téma, súvisiaca hlavne so schopnosťou strany reálne ľuďom pomôcť a tiež túto pomoc "predať", t.j. ukázať voličom prínos práce strany.
V druhej časti nápevu "že iní pravdu prebudia" je niečo príznačné pre dnešnú dobu. Veľa ľudí je nespokojných ale len zopár ich s týmto stavom niečo robí. Takže to bude zrejme pokračovaním zamyslenia. Podporte článok na
