Od Michala mi to pripadá ako trocha odtrhnuté od reality. Jednak samotná predstava, že nepolitický prezident v systéme politiky môže vôbec fungovať ako samostatná jednotka vznášajúca sa niekde medzi prízemnosťou pozemského života a Olympom vysokej politiky, že prezident bude putovať Elizejskými lúkami svojho mandátu nedotknutý rôznymi starosťami, problémami a strasťami reality.
Nie je to tak, Andrej Kiska to nikdy nemal v pláne a je viac ako isté, že prezidentský palác sa po rokoch predchádzajúcej pasivity stáva ďalším hrotom politického rozdelenia moci. Ohlásené mená šiestich poradcov a hovorcu sú neomylnou zárukou prudkého útoku Kisku na doteraz kľudné vody parlamentno-vládneho života. Okrem Bútoru, ktorého doména bude zahraničná polika a sociológia a pre justíciu bývalého šéfa Ústavného súdu Mazáka, Kiskov tým bude obsahovať mená ako Tomáš Lehotský, Sergej Michalič, Rado Baťo a Roman Krpeľan. Hlavne tri posledné mená dávajú veľmi jasnú predstavu o ambíciách Andreja Kisku.
Sergej Michalič, bývalá šedá eminencia SDKÚ-DS za jej najväčšej slávy a ktorý zrejme stál za kauzou Skupinka, je zárukou toho, že jagovské politické metódy prezidentskému palácu nebudú neznáme. Rado Baťo ako bývalý poradca Ivety Radičovej má takisto dostatok skúseností z politiky a jej zákulisia. Prepojenie na KDH, ako stabilnú stranu parlamentu od počiatkov samostatnosti Slovenska zabezpečuje Roman Krpeľan, ktorý robil poradcu Ivana Uhliarika z KDH na ministerstve zdravotníctva. Cennými devízami posledne menovaných sú ich novinárske kontakty a pri Krpeľanovi ako bývalému zástupcovi denníka SME to bude obzvlášť dôležité. Je dôležité si pripomenúť, že napriek predchádzajúcej apolitickosti sa Kiska výberom poradcov zapojil do siete tzv. starých politikov.
Zahraničnú politiku už v minulých dňoch prezident komentoval presne v intenciách rád Martina Bútoru, keď sa v súvislosti s krízou na Ukrajine jednoznačne postavil za postoj USA v Európe, aktívnu úlohu NATO a pevne sa prihlásil k spojeneckým závazkom Slovenska v NATO
Aj v justícii už avizoval Kiska zmeny a plánuje odvolať nominantov prezidenta v Súdnej rade. Išlo by o sudkyňa Gabrielu Šimonovú, Máriu Bujňákovú a bývalého podpredseda Ústavného súdu Eduarda Bárányho...
Takže si to zhrňme - v zahraničnej politike sa už Kiska vyjadril dostatočne jasne, v justícii ohlásil zmeny a tím poradcov hovorí o všetkom inom len nie o pasivite v politickej oblasti.
Toto je apolitický prezident? Ani náhodou.
Druhou témou, ktorá Michal Havran začal, je vytváranie dôležitého centra moci. Aj tu sa však mýli. Prezident je hráč v politickom systéme konajúci s kompetenciami vymedzenými ústavou. A tie nie sú príliš široké. Jediná kompetencia, ktorú mu dáva reálnu moc, je subjektívny postoj k menovaniu ústavných činiteľov, ktorý je plne závislý od "slovníkového" výkladu Ústavného súdu. Takže kompetencie až také široké prezident nemá a pokiaľ sa ukáže, že aj aktuálny rozsah moci prezidenta je na prekážku vláde, vzhľadom na existujúcu spoluprácu vládnej strany Smer a KDH, je možná aj úprava Ústavy, ktorá by odstránila jazykový hlavolam vedúci k posilneniu kompetencií prezidenta.
Čiže, pre estéta, teológa a filozofa, akým Michal bezpochyby je, znamená komentovať politiku vstup na mínové pole. V tomto prípade si myslím, že ním neprešiel s čistým štítom.
