Po hlasovaní, v ktorom SaS odmietla ďalšie zadlžovanie sa Slovenska v mene falošnej solidarity eurokomunistov, vedenie SDKÚ zverejnila parafrázujem "Poučenie z krízového vývoja" :
Otvorený list členom a sympatizantom SDKÚ-DS
Milí priatelia,
v utorok 11. októbra 2011 bola v hlasovaní v NR SR vyslovená nedôvera vláde SR. K pádu vlády viedla politická nezodpovednosť a hazard zo strany Richarda Sulíka. Samotné spojenie hlasovania o eurovale s dôverou vláde, ktoré navrhla predsedníčka vlády SR Iveta Radičová bolo v danej situácií nevyhnutnosťou. Vláda, ktorá hazardérstvom a nezodpovednosťou jedného koaličného partnera potopí nevyhnutný projekt záchrany Európy a našej spoločnej meny, nemôže ďalej vládnuť. Tento hazard vedie k politickým a ekonomickým škodám. Bráni nevyhnutnému európskemu ekonomickému dialógu a poškodzuje ekonomicky každého občana Slovenskej republiky.
Počas vlády Ivety Radičovej malo Slovensko nádej, že zvládne nadchádzajúce bolestivé obdobie hlbokej ekonomickej krízy, ktorá sa od roku 2008 stále neskončila. Naopak výrazne sa prehĺbila. Neschválenie eurovalu by pre Slovensko znamenalo namiesto pokoja a stability vyradenie zo spoločenstva eurozóny a s veľkou pravdepodobnosťou aj z Európskej únie. Pod toto sa žiaden premiér ani premiérka nemohli podpísať. Pád vlády bola cena, ktorú sme museli zaplatiť za to, aby euroval čo najskôr prešiel, a aby Slovensko nezostalo niekde na okraji Európy. Aby sa opäť nestalo čiernou dierou niekde na periférii tohto sveta. A bolo to tiež nevyhnutné preto, aby sme nesklamali nádeje občanov Slovenska, ktoré do nás v poslednom viac ako desaťročí vkladali, a ktorí veria v zodpovednú a reformnú politiku.
Pre našu politickú stranu bolo vždy na prvom mieste Slovensko. Tak je tomu aj dnes. Tak tomu bolo aj pri hlasovaní o eurovale. Náš koaličný partner SaS bohužiaľ povýšil svoje stranícke záujmy nad životný záujem Slovenska. Myslí si, že jeho preferencie sú dôležitejšie ako politická stabilita a zápas s krízou. Možno počítal s tým, že práve ním vyvolaný chaos mu pomôže. Ale veľmi sa prerátal. Odteraz už navždy zostane nedôveryhodným partnerom pre kohokoľvek.
Ako členovia vlády za SDKÚ – DS prijímame rozhodnutie Národnej rady SR so vztýčenou hlavou. Za rok a pol sme odviedli prácu, pod ktorú sa všetci hrdo podpíšeme. Táto vláda bola zodpovednou a reformnou vládou, ktorá konsolidovala verejné financie a spúšťala reformy. Reformovali sme súdnictvo, prijali sme množstvo antikorupčných zákonov a zákonov, ktoré položili základ pre otvorenú a transparentnú politiku.
Milí priatelia,
SDKÚ – DS sa cíti silná, zomknutá a veľmi zjednotená. Nevzdáme sa a pokračujeme ďalej. SDKÚ – DS je a bola stranou reforiem a zodpovednosti, ktorá vždy drží svoje slovo. Tak pred voľbami ako aj po voľbách. Nedajte sa zmiasť tými, ktorí klamú, že euroval bol o pôžičke Grécku. Nebol. Bol o ďalšej perspektíve Európy a našej vlasti. Je o našej budúcnosti a bol len prvým krokom na ďalšej nevyhnutnej ceste reforiem a zodpovednosti. Je to mechanizmus, ktorý má zabrániť šíreniu dlhovej krízy, pretože čím viac krajín sa v nej ocitne, tým menej práce bude u nás doma – na našom Slovensku.
V SDKÚ – DS sme sa nevzdávali ani v minulosti. Napriek všetkým ťažkým časom, ktoré sme prežili, sme už trikrát zostavovali vládu SR. A sľubujeme vám, že urobíme aj dnes všetko preto, aby Slovensko aj v ťažkých časoch krízy a nestability bolo miestom, kde sa oplatí žiť, a na ktoré môžeme byť právom hrdí.
S úctou
Iveta Radičová, Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Lucia Žitňanská, Eugen Jurzyca
Toto "Poučenie" sa stalo manuálom činnosti a konania nielen vedenia strany ale aj členov a sympatizantov, ktorí pochopili že začala etapa deštrukcie SaS. Napriek mojim neustálym obavám a výzvam v diskusiách som sa od aktivistov SDKÚ málokedy dočkal zmierlivej reakcie, skôr som bol pod neustálym a trvalým atakom verklíkovaných démonizujúcich odpovedí. Cítil som sa ako obyvateľ Kartága, na ktoré senátor Cato zvoláva blesky - Carthago delenda est. Avšak zvlášť po tom čo sa Weissovi podarilo nalomiť vieru v bezúhonnosť SDKÚ gorilým pamfletom sa ukázala aj taktika útoku SDKÚ ako sebazničujúca pre pravicovú myšlienku, keďže jedinou dôležitou témou pre SDKÚ bolo vyhranenie sa voči SaS a zničenie strany. Smer sa stal len úplne okrajovou témou. Nedivím sa volebnému výsledku, pre obe doráňané strany je úspechom prekročenie 5% hranice...
Bohužiaľ sa ukázalo že SaS mala v každom aspekte okolo Eurovalu úplnú pravdu. Iveta Radičová sama priznala že táto tzv. pomoc Grécku nič nerieši . Bohužiaľ sa ukázalo že Grécko je len čierna diera, ktorá je požieračom peňazí, po prvých 30miliardách EUR, dostali 110miliárd z dočasného eurovalu, teraz sa im odpustilo minimálne 100miliárd EUR a rokuje sa o ďalších 130miliardách EUR. Už teraz sa odhaduje že bude aj ďalšie kolo "pôžičiek" v minimálnej výške 50miliárd EUR a bude sa opäť odpúšťať. Tak si to zrátajme : Doterajšie straty sú v minimálnej výške 240miliárd EUR ku ktorým treba pripočítať aj vyplatenie CDS derivátov ( Na moje prekvapenie sa však uvádza len suma 3,2miliardy EUR) - t.j. poistenie dlhopisov voči krachu dlžníka. A máme sa prichystať na ďalších 180miliárd, ktoré Slovensko postihne cca 1%, takže to činí cca 1,8miliardy na zárukách. Nakoniec aj sama Merkelová, ktorá potrebovala na ďalšie požičiavanie súhlas parlamentu musela "ukecať" opozíciu, keď jej vlastná strana jej odmietla jednohlasnú podporu. Zaujímavé že nevyžadovala aby padla vláda - na Slovensku však Radičová, ktorá tak obdivuje nemeckú kancelárku, pri podobnom hlasovaní postavila otázku úplne ináč...
Pred voľbami som sa bavil s jedným známym o dôvodoch podpory SaS, napadalo ma veľa vecí ale ako prvý mi prišiel na um tento : SaS je strana čistých ľudí http://www.strana-sas.sk/clenstvo/294, kde je nemožné vstúpiť, ak bol človek komunistom alebo v tajnej polícii. Nevídaná požiadavka na morálnu čistotu a bezúhonnosť bráni tomu, aby sa strana rozrástla - za dobu existencie strany je počet členov relatívne malý...
Strana mala problém s komunikáciou a principiálna neschopnosť zapojiť sa do kolotoča korupcie z nich robila terč všetkých ostatných strán. Médiá na Slovensku držia stranu svojim "firmám", takže bolo márne očakávať pozitívne hodnotenie SaS. V prípade kšeftov v štátnych inštitúciách strany spolupracujú naprieč politickým spektrom. Keď bývalý minister Galko zo SaS začal čistiť hniezdo vreteníc na Ministerstve obrany spojila sa tzv. pravica SDKU s ľavicou Smer a vzorne si dopĺňali poznatky a dezinformácie až kým sa ho nepodarilo odstrániť.
Pre mňa je však hlavný dôvod jej európsky postoj. V SaS sú ľudia, ktorí dovidia ďalej ako za špičku svojho nosa, ktorí zodpovednosť za veci verejné neberú na ľahkú váhu. Aj Churchillovi za čias prvej Československé republiky nadávali do vojnových štváčov a keď lord Chamberlain došiel z Mníchova, ľudia ho vítali kyticami ako záchrancu mieru. Len ten starý vrták Churchill si húdol svoje protivné a protieurópske - práve ste položili základy svetovej vojny.
V obdobnej pozícii sú ľudia zo SaS, stále tvrdia jedno a to isté - dlhy sa dlhmi nevyriešia. Počúval ich niekto? Počúva niekto proeurópsku argumentáciu SaS ale propagujúcu inú Európu - zodpovednú, racionálnu a založenú na dôvere (a nie na vydieraní). Koniec-koncov do takej Európy sa Slovensko hlásilo a s takouto víziou prijímalo aj Euro. Namiesto toho sme sa zobudili v Európe neokomunistov, maoistov organizujúcich druhý ZSSR a proti SaS sa konali organizované akcie, provokácie a masmédia škandalizujú každý aj ten najnevinnejší počin členov strany. Galka zvozili pod čiernu zem, že si "dovolil" odpočúvať novinárov - áno chápem konfesionálnu súdržnosť. Ale nikto ani najmenším článkom nekritizuje novinárov v Pravde, ktorí sa stali doslova prostitútkami v prospech jednej strany, boli doslova úkolovanými jej podpredsedom, ktorý im dodával tajné informácie z tohto ministerstva. Osobne si myslím, že mnohí z novinárov už dávno stratili česť nazývať sa týmto názvom, skôr im prináleží to z vykričaných štvrtí.
Stačí sa len pozrieť na začiatok gréckej krízy. Írsko trpelo krízou likvidity, po tom čo na seba írska vláda prebrala záväzky krachujúcich bánk, samotná ekonomika však hospodárila s prebytkom. Grécky prípad však ďaleko horšou krízou solventnosti, Grécko má vplyvom rozšafnej populistickej politiky nastavený systém na neuveriteľné míňanie, ďaleko presahujúci možnosti zdrojov. Len v roku 2010 vyprodukovali nemožný 15% deficit. Aby sa vrátili k zodpovednej politike museli by sa vrátiť aspoň pod hranicu rastu, čo však už vôbec nie je možné, keďže naopak grécka ekonomika je v červených číslach.
Expozície francúzskych a nemeckých bánk boli cca 120miliard EUR. Riadený bankrot a prechod Grécka na drachmu by stál veľa. Veľké straty by mali aj nemecké zaisťovne Munich Re a Allianz, ktoré zaisťovali značnú časť gréckych vládnych dlhopisov (mimochodom o časť peňazí už prišli). Počas bankrotu by investori prišli o časť svojich investícii - napr. by odpísali 74% ako sa to stalo minulý týždeň. Takže celkové straty bankového sektora a fondov by boli cca 185miliárd EUR, spolu s technickým zabezpečením
prechodu na drachmu by celkové straty boli maximálne 200miliard. Grécko tvorí len dve percenta európskej ekonomiky, jeho strata je z hľadiska celej Európy doslova bezvýznamná. Straty by sa rozložili pozdĺž celého bankového sektora a je evidentne, že najviac by trpelo Nemecko, ktoré by prišlo o desiatky miliárd (banky + zaisťovne) čím sa vysvetľuje eminentný záujem Nemecka o záchranu vlastných bank nepriamym spôsobom cez Euroval. Chyba však je, že ako som v úvode povedal, Gréci neprodukujú, takže keď im niekto požičia je to vlastne dar a samozrejme SaS je proti akejkoľvek pomoci Grécku.
Medzitým sa do Grécka nalialo minimálne 240miliárd a skúste si zistiť koľko bánk vlastne skrachovalo v Európe - uups skoro ani jedna. Čím to vlastne je? Nie je to náhodou tým, že straty bánk boli sanované peniazmi daňových poplatníkov eurozóny? Porovnajte si náklady Nemecka na dlhovú krízu s odhadom ktorý som uviedol. Čísla hovoria sami za seba.
Mimochodom po tom čo by sa Grécko vrátilo k svojej mene, ekonomika by sa naštartovala tým, že by podstatne zlacnel vyvoz a zároveň by sa potlačila spotreba zdražením dovozu. Ekonomika Európy zbavená balastu Grécka by sa po počiatočnom prepade eura voči košu svetových mien o 10-15% mohla takisto nadýchnuť, takže rok a pol po vyriešení gréckej krízy defaultom Grécka, by sme boli na rastovej krivke.
V prípade principiálneho riešenia by odkaz finančným trhom a všetkým ostatným krajinám znel: Maastrichtské kritéria sa plniť musia. Medzitým sa porušilo všetko čo sa porušiť dalo - žiadny bail out štátom, 60% hranica dlhu voči GDP je na smiech, takisto 3% hranica medziročného zadĺženia. Akákoľvek zmluva ktorá sa podpísala sa zmenila na zdrap papiera zanedlho po jej podpísaní len preto, že politika ekonómii nerozkáže. Cely problém financovania štátnych dlhov je pyramídová hra a pre človeka ktorý sa vážne zaujíma o reálne fungovanie sveta je z toho zle.
Globálna politika sa dá síce robiť na dlh (vid súčasné U.S.) ale nie naveky, účet raz bude vystavený a vždy ho budú platiť naše deti. Takže z dlhodobého hľadiska je zodpovednosť to jedine čo vedie k pozitívnemu vývoju a ochráni zdroje našich potomkov.
SaS je u nás jediná strana ktorá sa aspoň približuje tomu ako to vidím ja.
Páčil sa vám článok? Podporte ho v hlasovaní na
