Národ je to hrdý, nedá sa preinačiť panskými móresmi z ďalekých krajín niekde okolo Rýna. Radšej sa drží svojich svojstojných zvykov, ktoré sa tak dobre osvedčili v minulých desaťročiach. Raz si báčik pripíše na účet pár miliónov, druhýkrát zas kamarát urobí "škatule hýbajte sa" s poradím v súťaži, aby báčik mohol opäť čestne zvíťaziť len s malým navýšením ceny. Alebo keď treba ohnúť skutočnosť, pravda sa stáva relatívnym pojmom, keď hlas podobný hlasu dohaduje milióny, či stretnutie pri Cole je, nie je alebo keď mám pravdu povediac, takveru, možno, ale aj tak, asik...
A tak si myslím, že tieto naše obyčaje sú našim národným dedičstvom. Veru, niet toho anciáša, kto by nám ich zobral. Musíme si našu rodnú hrudu pestovať, naše tradície ískať, aby sme sa mohli výnimočnosť Slovenska ukázať svetu aj na číslach. Zatiaľ sa blížime k okraju rebríčka vo vymožiteľnosti práva, postupne sa rozbiehame aj v počte spoločností ktoré sme si veľkopansky dovolili premiestniť na Cyprus, ale netuším, prečo by sme mali mať také nízke ciele. Myslím, že je veľa oblastí, kde môžeme svetu ukázať dlhý nos ale musíme byť dôslední a učiť sa aj na cudzích príkladoch - ako sa to nemá robiť.
So znechutením sledujem ako to dopadá s krajinami, kde nemajú také hlboké kultúrne korene kultivovaného a vycibreného správania. Napríklad také Nemecko. Len si predstavte, že prezident Wullf odstúpil z funkcie, kvôli tomu, že mu nejaký kamarát výhodne požičal. Ako by sme k tomu prišli, keby si hocijaký odkundes z novín, mohol dovoliť napísať, že styk s nejakým biznis partnerom nesmie viesť k výhodnému prospechu. Však ide o Istoty (rodiny politika) a to je predsa cieľ našej spoločnosti. Naša vláda sa dostala k moci aby Istoty priniesla každému, kto si to zaslúži. A na to nejaké ohľady netreba brať. Ako by prišiel náš bývalý minister financií Počiatek, keby sa informácia o teplote 30,126 v Monaku na jachte J&T interpretovala nevhodným spôsobom. To by možno, Pánboh nás ochraňuj, nemohol v súčasnej vláde robiť ministra dopravy... Alebo keď prezident žartovne poznamená niečo o Ústave, či medzi rečou veselo zažartuje, že niekde bol či nebol. Však to je práve tá veľkosť slovenskej duše. Tá schopnosť v jednej vete zahrnúť aj áno alebo nie, jing a jang. A o toto teda prísť nechceme!
Keď sa vrátime do Nemecka, opäť treba uviesť niečo, čo si v našej Krajinke takisto vidieť neželáme. Ministerka školstva Annete Schan odstúpila, keď nejakí zloprajníci zákerne vytiahli nepodstatné nezrovnalosti v jej doktorandskej práci. Však si len predstavte ten rozvrat spoločnosti, keby niekto začal spochybňovať tituly našich Alma Mater. Viete ako tvrdo pracoval taký Ján Richter, aby si urobil 2, slovom dve vysoké školy. Uznávam, že získanie RSDr. titulu v našich podmienkach nemá príliš veľké opodstatnenie, o to viac si treba ceniť, že si urobil aj právo a naša vláda sa v prípade jeho štúdia nedala zmiasť podobnými hlasmi ako v Nemecku a odrazila nápor negatívnejnej energie. Rovnako sa postupovalo v každom prípade (Jahňátek, Figeľ), keď si niekto na Slovensku dovolí spochybňovať kvality najlepších škôl, ktoré sa ani do pageranku svetových univerzít nezmestili, keďže naše školy začínajú tam, kde ostatné školy vo svete končia!
A takto si, vážení Slováci predstavujem našu budúcnosť. Cudzie nechceme a svoje si nedáme!
