Enti sú zvláštne, tisícročia staré bytosti.Človek môže enta stretnúť v hlbokých nedotknutých horách, ale obvykle honedokáže odlíšiť od starého stromu.
Na rozdiel od obyčajných stromov sa všakenti vedia dať do pohybu, a vtedy praskajú skaly, rieky menia svoj tok a rúcajúsa hradné múry.
Entov však pomaly ubúda,lebo kedysi hlboko v dejinách stratili svoje družky. Entky odišli do ľudskejblízkosti, do lúk, záhrad, polí a parkov. Ruky entiek sú hnedé od hliny, očimajú modré ako nevädza poľná a ich vlasy vybielilo slnko. Už tisícročia sú entia entky od seba oddelení.
Spomenul som si na tento mýtus, keď sme predniekoľkým dňami s priateľmi spisovali výzvu „Stromy, o ktoré sa nemusíme báť."Písali sme ju ešte v dojme z „čierneho marca" 2008. Iba počas tohto mesiacapadlo v Bratislave vyše 650 stromov, včítane Lesíka Krasovského, ktorý chránilnáš najstarší park - Sad Janka Kráľa. Nepomohla ani štrnásťtisícová petícia,ani prejavená vôľa dvetisíc Bratislavčanov, ktorí Lesík pred časom obkľúčiliľudskou reťazou. Niekoľko hodín pred likvidáciou lesíka padlo aj storočné ginkov Trenčíne. Polyfunkčná budova bola dôležitejšia ako unikátny strom, ktorých jena Slovensku iba niekoľko. Súčasne sme sa obávali, že sa obnoví ťažba dreva vnašej najrozsiahlejšej prírodnej rezervácii, Tichej a Kôprovej doline vTatrách.
A tak sa nám v tejto petičnej výzve stretlientky chránených parkov s entmi nedotknuteľných lesov: „Na Slovensku v súčasnej dobe neexistuje účinnáochrana mestskej zelene. Žiadame zákonodarcov, aby v zákone o ochraneprírody a krajiny zakotvili povinnosť miest a obcí vyhlásiť časť mestskejzelene za chránenú zeleň. Vyňať konkrétnu plochu chránenej zelene z takéhotoochranného režimu by bolo možné len obecným referendom. Na Slovensku sa vsúčasnej dobe môže ťažiť vo všetkých lesoch. Aj v lesoch, ktoré sú v národnýchparkoch a v najprísnejších rezerváciách. Žiadame zákonodarcov, aby v zákone olesoch a v zákone o ochrane prírody a krajiny zabezpečili ochranu lesov tak,aby na Slovensku vznikli územia, v ktorých sa nebude ťažiť za žiadnychokolností. Z tohto pravidla nesmú byť možné výnimky a vyňatie územia z takéhotoochranného režimu by bolo možné len zmenou zákona."
Svojím podpisom túto výzvu už podporili takéosobnosti, akými sú bývalý riaditeľ Správy TANAPu Tomáš Vančura, básnik a kazateľDaniel Pastirčák, historik a publicista Pavel Dvořák, alebo geograf acestovateľ František Kele.
Každým dňom pribúdajú na www.ekoforum.sk mená ľudí, ktorí cítia, že stromy sú „z dreva básne o tom, ako treba žiť". Zbierame tam podpisyľudí, ktorí síce žijú vo svete, kde je zdanlivo všetko na predaj, ale stáledokážu cítiť úctu ku stromom. Zbierame podpisy ľudí, ktorí si uvedomujú, že stromy sú bytosti, ktoré nás presahujú v priestore aj v čase.
Snáď sa nás nájde dosť.
