-Nevadí Vám, že ležíte v našom tieni ?-Prepáčte, mrzí ma to – vravím s pochopením po predošlom rozhovore s dievčinou.-No, teba to mrzí, ale my sme si za slnečník zaplatili – už viac vrčí ako hovorí.-Prepáčte, chcem byť na slnku, nie v tieni, len ten tieň sa časom pohybuje – argumentujem a sťahujem sa mimo dosahu tieňa.-Ale my sme si zaplatili – neprestáva.-No, ale už nie som vo Vašom tieni – verím, že odpovedám presvedčivo-A to teraz vždy, keď sa posunie tieň ťa budem upozorňovať ? – pýta sa.-Nie, slnko už zapadlo za neďalekú budovu – to už ťažko skrývam pobavenie.-Do puče, to som sem prišiel tisíc kilometrov naťahovať sa s nejakými blbými Slovákmi – ukončuje rozhovor s neskrývaným blaváckym prízvukom.Kámoši medzitým doniesli štyri fľaše oroseného piva, močíme si nohy v mori a rehlíme sa na prvej príhode účastníkov zájazdu.
Ako som blavákovi v Bulharsku ukradol tieň.
Bol som na dovolenke v Bulharsku. Prvý deň po prílete, na slnku, na pláži, okolo 16-tej. Príde miestna dievčina, že treba zaplatiť za slnečník. Vravím jej, že je už veľa hodín, že dnes chcem byť aj tak na slnku a zajtra riadne zaplatím. Ona s úsmevom prikývla. Ležím si ďalej na slnku a blavák za mnou spustí konverzáciu :