Pred pár dňami som sa vrátil z Barcelony. Nie ten štvordňový pobyt z ktorého máte v pokluse za dva dni prebehnúť všetky zaujímavosti mesta. Ale plných päť dní plus dva na cestu, aby bolo na všetko čas a zostalo aj na bezcieľne poflakovanie uličkami z ktorých dýchajú dejiny. Poviete si – je tam toho, pri dnešnej cene leteniek tam už bola polovica Slovenska. Možno áno, ale ja vás nemienim unavovať témami z turistických sprievodcov. Okrem očí nadšeného turistu sa na Barcelonu v mojej osobe pozeral aj novopečený nezávislý komunálny poslanec s naivnou túžbou v srdci pomôcť svojmu mestu.
Preto som sa sústredil na dopravu, ktorá je v Bratislave už roky neriešeným problémom. Nemá zmysel plakať nad bratislavským metrom, všetky vozové súpravy metra nám ušli ako postup slovenských hokejistov na majstrovstvách. Veď to by bola aj trochu otrava mať výborne vymyslenú sieť liniek naviazanú na pozemnú dopravu a spoj každých 6 minút, no nie? Vyskúšal som aj krásnu električku, aj autobus, všetko chodí načas, je čisté a nepreplnené, čo viac si daňový poplatník môže želať.
Prečo sa to u nás nedá? Možno dnes už preto, lebo nie je ani kde koľajovú dopravu (o ktorej toľko básnil pred voľbami Nesrovnal) viezť. Skorumpovaní starostovia, primátori a poslanci predali každú voľnú piaď zeme developerom a tí z dopravy nemajú predsa žiaden zisk. Veď pozrite sa na to ako dnes vyzerá taký Ružinov, o chvíľu tam ani na kolobežke neprejdete.

To čo ma ale najviac fascinovalo, bola preferencia jednostopovej dopravy, či už motorovej, alebo na ľudský pohon. Okolo škôl, firiem, obchodov a iných ustanovizní je množstvo vyhradených parkovacích miest práve pre motorky, skútre a bicykle. A to bez poplatkov, dokonca aj v centrovatom centre. Tam auto mimo podzemnej garáže nemá šancu zaparkovať.

Zhodou okolností som bol predvčerom v najväčšom bratislavskom Baumaxe a myslíte, že tam je nejaké vyhradené miesto na bicykle, alebo motorky? Podobné je to aj s inými reťazcami – Tesco, Billa.... Iba môj obľúbený Lidl na Ružinovskej má parking pre bicykle, tak tam vždy odstavím aj môj „prskolet“. Nemyslím, že takto má vyzerať podpora jednostopej dopravy a boj proti dopravným zápcham. Spomínam si ako motorkári dokonca robili akciu za parkovanie v Starom meste. Zastupiteľstvo na čele s bývalou starostkou sa zmohlo len na nákup špeciálnych papúč pre motorky. Čo si mám teda myslieť o mentálnej zrelosti našich demokraticky zvolených zastupiteľov? Asi to tušíte...

Ďalšia fascinácia bola cyklotrasy. Nie niečo namaľované na ceste v dĺžke 150m za 20 000 Eur, ale naozajstné trasy vyhradené len pre bicykle, kde sa auto nedostane. A je nimi popretkávané celé mesto. (Hýbali sme sa len v zóne 1, ktorá je veľká ako päť krát Bratislava, ako je to v ďalších zónach, to neviem). Myslíte, že sa niekedy niečoho takého dožijeme? Držím palce všetkým tým, ktorí sa o to snažia. Zatiaľ so slzou v oko sa pozrime, ako sa jazdí do roboty na biku v Barce.

Katalánci majú aj ďalšiu vymoženosť- pouličnú požičovňu bicyklov. Je len pre domácich a hlavným sponzorom tejto aktivity je jeden mobilný operátor. Neviem, čo by sa muselo u nás stať, ak by pomarančový, alebo fialový namiesto idiotských reklám dal prostriedky do niečoho takéhoto. Asi by som z vďačnosti zmenil operátora :-).

Funguje to jednoducho: po registrácii a zaplatení dostanete kartu s nejakým kreditom, prídete k stojanu, priložíte a stojan vám uvoľní jeden bike s nabitým akumulátorom, aby ste mohli za jazdy svietiť.

Potom ho vrátite na ľubovoľnom inom bikeovisku, ktorých mapa vyzerá ako tvár pubertiaka. Jednoduché, nie? A prvú polhodinu máte vždy zdarma – no to je už vrchol!


Môj návrat do vlasti bol ako vždy smutný. Môj pocit, že nám svet uniká raketovou rýchlosťou, zatiaľ, čo my sa doma hádame o fazuľky, sa len prehlbuje. Toto bol len malý čriepok do našej podivnej mozaiky.
