Na úvod len pre pripomenutie – samotný Zákon o verejnom obstarávaní upravuje nadobúdanie existujúcich stavieb vo výnimkách, kedy nie je (logicky) potrebné takúto stavu súťažiť (nakoľko je jedinečná). V stanovisku, ktoré bolo vydané v reakcií na stretnutie dotknutých samospráv so zástupcami NRSR a MDV SR, UVO uvádza pár pozoruhodných skutočností. Naopak k niektorým skutočnostiam stanovisko chýba.
UVO tvrdí, že obchádzanie zákona „môže“ smerovať k zvýhodňovaniu vybraných súkromných subjektov, kedže sa súťaže nemohli zúčastniť „určité vybrané subjekty“. Pripomeňme si teda slová predsedu UVO pár mesiacov dozadu - z augusta 2020 na tlačovej besede: „Hlivák dodal že jedným zo spôsobov, ako zrýchliť verejné obstarávanie, je jeho centralizácia napríklad na úrovni vyšších územných celkov, kde by sa vysúťažili viaceré stavebné firmy, z ktorých by si obce potom vyberali. Pripraviť by sa mohol aj katalóg projektov nájomných bytov.“ (zdroj TASR). Takže postupovať v medziach legislatívy a pokynov štátu je zločin, ale „vysúťažiť“ pár vybraných firiem, ktoré budú stavať na celom Slovensku, nie je obmedzovaným čestnej hospodárskej súťaže?!
Ďalší z výrokov predsedu UVO v auguste 2020 znel: „Môžem oznámiť, že sme vytvorili pracovnú skupinu, ktorá navrhne také úpravy v zákone, aby mestá a obce stavali nájomné byty tak, aby neboli šité na mieru, aby nedošlo k porušeniu zákona, aby sa naozaj o výstavbu týchto bytov mohlo reálne súťažiť,” povedal Hlivák po spoločnom rokovaní so šéfom ZMOS Branislavom Trégerom. Netuším, ako táto pracovná skupina pracuje, aké sú jej výsledky. Každopádne výrok je z doby, kedy UVO vo veľkom podával návrhy na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv na súd, čo môže viesť k vysťahovaniu tisícov ľudí z nájomných bytov na ulicu. UVO hovorí o pomocnej ruke, podanej samospráve...!
Práve skutočnosť, že mnohí ľudia – mladé rodiny, seniori - môžu prísť o strechu nad hlavou, UVO vo svojom vyjadrení akosi opomína. Akoby tento ústredný orgán štátnej správy a jeho predstavitelia ani len nedomysleli, aké katastrofálne následky svojím konaním, ohýbaním nesúladnej legislatívy a tvrdohlavým presadzovaním svojej pravdy môžu spôsobiť.
Namiesto toho označil UVO konanie samospráv o. i. za zbabelé, pretože nebol prizvaný na rokovanie. UVO vydal rozhodnutia o drakonických pokutách zbabelo bez preverenia všetkých okolností a na základe vlastných domnienok. UVO chce súdnou cestou docieliť zrušenie kúpnych zmlúv a teda katastrofálne hospodárske následky a ľudské osudy, pričom sa zbabelo schováva za akési vlastné ponímanie moderného slova „transparentnosť“. UVO označil domnelé pochybenia a zbabelo neprizval dotknuté subjekty (MDV SR, ŠFRB, samosprávu) k jednému stolu, kde by sa hľadali riešenia vzniknutej situácie v súvislosti s nesúladom legislatívy. UVO sa zbabelo pri vydávaní rozhodnutí opiera o judikáty z iných krajín, ktoré nemajú súvis so slovenskou realitou, len aby podporil svoje tvrdenia.
Myslím, že hrdinské, rozumné a logické by zo strany UVO bolo dôrazné upozornenie štátnym orgánom a samospráve, odpustenie pokút medzi jednotlivými zložkami verejnej správy a práca na zosúladení legislatívy. Namiesto toho UVO zbabelo stojí za svojimi domnienkami a hovorí o pomocnej ruke. UVO v takomto ponímaní, s takýmto systémom práce naozaj neprináša osoh spoločnosti a pozitívny vplyv na verejné financie.
