Hlavnými hosťami diskusie boli Ján Čarnogurský a Ján Budaj. Bola to taká klasická asi x-tá ponovembrová diskusia o tom čo nám november priniesol pozitívne. Ján Budaj argumentoval aj tým, že sa mladým ľudom otvorili nové možnosti. Na to zareagovala moderátorka a spýtala sa mladých ľudí v štúdiu koľko z nich už študovalo v zahraničí. Nastala až komická situácia. Ani jedna ruku z prítomných asi 20 ľudí sa nezdvihla. Bezradnosť hostí bola očividná.
Ďalším zaujímavým momentom bol okamih, keď vystúpil jeden z vedľajších hostí. Bol to asi tak 30 ročný pán, ktorý si "dovolil" oponovať pánovi Budajovi. Vo svojej reči uviedol, že nie je všetko len ekonomická sloboda a že štastie ľudí sa nedá merať len výškou HDP na obyvateľa. Ako príklad uviedol Kubu, ktorá je 5. na svete v rebríčku štastia ľudí. Tento jeho argument potvrdila aj nasledujúca dokrútka v uliacich Košíc. Ani jeden názor v nej nebol vyslovene pozitívny.
Všeobecne sa ľudia sťažovali na globálne zhoršenie vzťahov. Preto sa pýtam, je tento stav to čo sme chceli? Nebola jedna z ústredných pesničiek novembra Krylova sľúbili sme si lásku? Kam sa však podeli normálne medziľudské vzťahy? Nebude treba ešte jednu revolúciu na znormalizovanie spoločnosti. Stav, v ktorom sú peniaze hlavným hnacím motorom je neudržateľný.
Podľa Budaja táto doba praje aktívnym a šikovným. Ale kto su títo aktívni a šikovní ale hlavne úspešní ľudia? Sú to ľudia, ktorí strávia v práci aj 80-90 hodín týždenne, pričom im ostane tak čas na dvojtýždennú luxusnú dovolenku. O voľnom čase čítajú tak maximálne v "trendových" časopisoch.
Príde doba, kedy sa za úspešného človeka bude považovať ten, kto dokáže zvládnuť prácu počas 8 pracovných hodín alebo ten, kto má "normálnu" fungujúcu rodinu? Ak príde k takejto revolúcii na uliciach obávam sa, že by som sa nezúčastnil. Bolo by mi zle z tribúnov ľudu, ktorých prinesie každá revolúcia a tiež by som sa bál, že sa stanem jedným z oklamaných revolucionárov.
