Hlavný hrdina bol vyhodený spolu s matkou zo dňa na deň na ulicu. Pretože nemajú peniaze, presťahujú sa do prisťahovaleckej štvrte. Tu sa náš hrdina zaplieta s tureckým gangom. Jedného dňa mu však nevyjde jeden kšeft a stratí 80.000 EUR. Stratu spôsobí jeden turecký mladík, ktorý mu od začiatku znepríjemňuje život.
A tu sa dostávame k tej zaujímavej scéne. Šéf tureckých mafiánov dá hrdinovi na výber. Dá mu do ruky pištoľ s tým, že buď odstrelí seba alebo mladého Turka. Prebieha tu krásna psychologizácia postavy, ktorá skončí výstrelom, ktorý prekvapí celé kino. Hrdina si vybral vraždu.
Mňa však napadlo, že čo ak by sa odstrelil? V tomto prípade by vlastne zachránil jeden ľudský život. Považovalo by sa podľa kresťanskej náuky takéto sebevražedné konanie za smrteľný hriech? Zoberme si to z tej strany, že Boh mu udelil život, preto podľa náuky len on ho môže aj odobrať. Pritom však práve ten istý Boh ho nechal podstúpiť túto skúšku. On tým, že zabil seba ju vlastne splnil- zachránil iný život. Preto by sa podľa mňa nemalo jednať o smrteľný hriech, a v žiadnom prípade by nemal ísť do pekla, ani do očistca.
K takejto hlbokej úvahe, ma inšpirovalo atmosférické počasie v sade janka kráľa, keď som vyšiel z kina - hmla, cez ktorú presvitali svetlá centra Bratislavy, proste fakt skvelá atmoška:)
