Len nedávno sa na Slovensku začalo hovoriť na tému „dekriminalizácia marihuany". Prieskumy ukazujú, že konzumácia marihuany už dávno nie je v našej krajine tabu, avšak hovoriť o nej na verejnosti a rozpútavať verejnú diskusiu na túto tému, tak s tým majú mnohí problém aj v dnešnej dobe. Strana SaS si ako prvá a jediná strana, ktorá bude sedieť v parlamente a teda bude disponovať veľkou silou prednášať verejnosti nové témy, zakotvila do svojho programu dekriminalizáciu marihuany. Týmto svojím rozhodnutím zároveň chtiac-nechtiac otvorila dlho tabuizovanú tému v našej krajine a už teraz možno pozorovať líšiace sa názory ľudí. Tieto názory sa dostávajú k širokej verejnosti, ale len máloktorý z nich pochádza z úst kompetentných ľudí, ktorý majú z danej oblasti dostatočné vzdelanie a informácie.
V prvom a neposlednom rade si treba uvedomiť, čo je to marihuana. Áno, marihuana je skutočne droga. Napriek tomu, že slovenský zákon nepozná tvrdé a mäkké drogy, odborníci v danej problematike považujú a označujú marihuanu za mäkkú drogu. To, že naše právo nepozná takéto rozdiely medzi drogami, netreba vnímať ako dogmu, že nie sú rozdiely medzi jednotlivými drogami, ale skôr ako nedokonalosť slovenského zákona, ktorý nedostatočne reflektuje poznatky odborníkov. Ak chce niekto naozaj tvrdiť, že nie je rozdiel medzi heroínom a marihuanou, pravdepodobne to bude spôsobené nedostatočným preštudovaním rôznych odborných kníh, či článkov. Ale nemyslím si, že takýto ľudia tvoria zaujímavé percento v našej spoločnosti.
Čo sa týka pozitívnych účinkov marihuany na ľudský organizmus, tie sú k nám zväčša podsúvané od samotných užívateľov „trávy". Odpoveď na otázku, prečo to robia, je veľmi jednoduchá. Totižto, ak by to tak naozaj bolo, prívrženci legalizácie by mali v rukách silný tromf, prečo by sa mala táto droga zlegalizovať čo najskôr (len pripomeniem, že bod programu strany SaS nehovorí o legalizácií, ale dekriminalizácii, v čom treba vidieť rozdiel). A len ťažko by sa hľadali protiargumenty na takýto „liek". Situácia je však trochu iná. Je dnes preukázateľné, že marihuana má aj pozitívne účinky na ľudský organizmus. Otázka však stojí inak. Má marihuana naozaj také špecifické pozitívne účinky na ľudský organizmus, aké nemá žiadna iná legálna látka, rastlina, či liek? A ak by tomu bolo tak, nebolo by dostatočné, ak by sa distribuovala táto droga len vo forme lieku a na lekársky predpis len pri určitých skutočne špecifických prípadoch? Treba hovoriť o veciach pravdivo a nezaujato a to platí aj pre prívržencov dekriminalizácie, alebo legalizácie. Určite existujú aj dôvody, prečo by bolo dobré, aby bola marihuana legálna, avšak to, že marihuana lieči, to nie je argument pre jej legalizáciu. Ale kto vlastne hlása na Slovensku legalizáciu, resp. ktorý politický subjekt ju podporuje?
Z táboru, ktorý je či už proti dekriminalizácii, alebo legalizácii sa zase ozývajú hlasy, že marihuana je škodlivá pre človeka. Nepochybne, je to nevyvrátiteľný argument. Napriek tomu, že môže, resp. má aj nejaké pozitívne účinky, je zrejmé, že tie škodlivé sú v značnej prevahe. Avšak škodlivosť marihuany pokladať za dôvod, prečo byť proti dekriminalizácii je naozaj scestné. Pre človeka škodlivých vecí je dnes kvantum, počnúc rôznymi potravinárskymi výrobkami, končiac pri alkohole a cigaretách. Napriek tomu ich je možné v súčasnosti zakúpiť v každom bežnom obchode. Argument ľudí, ktorí sú proti dekriminalizácii však nie je ten, že si tým konzumenti sami ubližujú a preto ich treba ochrániť pred vlastnou hlúposťou. Ak by mal byť naozaj toto argument, tak stojí naozaj na zlých základoch. Jednak je to ignorácia existencie iných škodlivých látok človeku bežne dostupných a v neposlednom rade je to obrovský zásah do svojprávnosti človeka, do jeho práva slobodne sa rozhodnúť, čo je pre neho dobré a čo zlé. Napokon, ak niekto konzumuje marihuanu dajme tomu pár krát do roka, nebodaj pár krát za život, ako veľmi mu môže uškodiť na jeho zdraví?
Mám ale skôr pocit, že niektorým ľuďom sa nepáči fakt, že na liečenie závislosti a chorôb spojených s vedomou konzumáciou škodlivej „trávy" sa musia skladať aj zo svojich peňaženiek, prostredníctvom daní a poistného. Zdieľam s týmito ľuďmi podobný názor a tiež si veľa krát pokladám otázku, prečo by som aj ja mal platiť za to, keď si niekto vedome ničí svoje zdravie, akýmkoľvek spôsobom. Ak však nechceme, aby to tak bolo, nebolo by spravodlivejšie, aby sa na liečenie takýchto chorôb skladali len tí, ktorí sa takto „rizikovo" správajú? A ak chceme aby to tak bolo, nevyriešila by to práve legalizácia a daň, ktorú by konzument musel platiť pri kúpe takýchto škodlivých výrobkov?
Vstupná brána. Dve slová, jednoduchá fráza a pritom už asi všetci vedia o čom je reč. Naozaj nemožno vyvrátiť fakt, že väčšina užívateľov tvrdých drog začala s marihuanou. Nikto ma nepresvedčí o tom, že to tak nie je. Ale rovnako tak ma nikto nepresvedčí o tom, že drvivá väčšina tých, ktorí začali s marihuanou, nevyskúšali pred tým alkohol. Nie je potom namieste hovoriť o tom, že vstupnou bránou do sveta drog je alkohol? Poznám veľa ľudí, ktorý konzumujú marihuanu pravidelne, napriek tomu však neholdujú iným nelegálnym drogám. Možno teda vôbec hovoriť o akejsi bezprostrednej súvislosti medzi marihuanou a tvrdými drogami? Ja by som za tým skôr hľadal iné súvislosti, ako napr. sociálne prostredie, výchova, nedostatočná kontrola, vzdelanie...
Ono naozaj, to že sa ukázalo, že prevažná väčšina „závislákov" na tvrdých drogách začala s trávou nie je o nič väčšia pravda ako to, že prevažná väčšina z nich začala s alkoholom. A taktiež všetci závislí na tvrdých drogách začali chodiť v šiestich, alebo siedmich rokoch do školy. Nebude to náhodou tým?
Obavy ľudí z dekriminalizácie pochádzajú určite aj z toho, že sa domnievajú, že to bude mať zlý vplyv na mládež, zvýši sa jej konzumácia, pretože bude ľahko dostupná a z mnohých mladých perspektívnych ľudí sa stanú trosky. Opäť treba voči týmto názorom a presvedčeniam postaviť do kontrastu pár faktov. Dekriminalizácia neznamená, že sa droga bude ľahšie dostupná a následne sa zvýši jej konzumácia u mladých. S tým súvisí do určitej miery legalizácia, nie však dekriminalizácia. No a dekriminalizácia marihuany podľa návrhu strany SaS už von koncom nie. To, že sú mnohí ľudia zaujatí proti dekriminalizácii nie na základe faktov, ale skôr akýchsi osobných pocitov a presvedčení a nepochopenia problému je zrejmé aj z toho, že títo ľudia nepodporujú myšlienku SaS, ale práve naopak, bojujú proti nej. Prečo? Pretože Sulíková SaS nehovorí len o tom, že konzumenti marihuany by nemali byť trestne stíhaní, ale aj o tom, že díleri, ktorí distribuujú marihuanu medzi ľudí by mali mať väčšie tresty. Práve to je cesta, ako odstrániť, resp. znížiť konzumáciu „trávy" na Slovensku. Chytanie drobných užívateľov neodstráni drogy z ulíc, pretože vždy sa nájdu noví užívatelia, ktorí podľahnú pokušeniu. Chytanie drobných užívateľov je nie len že neefektívne z hľadiska znižovania výskytu drog na uliciach, ale je to aj neefektívne narábanie s potenciálom policajných zložiek, súdov a tým pádom aj peňazí nás všetkých. Mimochodom, Sulíkova forma dekriminalizácie tiež ráta s trestami pre tých, ktorí budú prichytení s danou látkou. Nie však basa, ale finančná pokuta, ktorá môže byť investovaná jednak do prevencie spoločnosti napríklad väčšou mierou informovanosti, alebo do prevencie sekundárnej, čiže do rôznych inštitúcii zaoberajúcich sa liečbou závislých. Konzumenti by teda neokrádali štát napr. aj tým, že by boli v base (pretože každý človek v base nás stojí nemalé peniaze), ale prispievali by na neho (napr. na liečenie závislostí) prostredníctvom mastných pokút. Proti zástancom názoru, že droga bude po dekriminalizácii dostupnejšie stojí teda fakt, že dekriminalizácia prináša so sebou aj vyššie tresty pre dílerov (čo práve znižuje dostupnosť drogy), na čom majú záujem práve odporcovia dekriminalizácie. To, že bude marihuana dostupnejšia po jej dekriminalizácii možno spochybniť aj iným spôsobom. Totižto, dnes v našej republike, ak by som mal záujem kúpiť si „jointa", môžem tak urobiť kedykoľvek a verte mi, do desiatich minút by som ho držal v ruke. A takto to nie je len v Bratislave. Myslím, že „tráva" je dnes maximálne dostupná a neviem si moc dobre predstaviť ešte vyššiu dostupnosť, ako je dnes. Napriek tomu, že je v súčasnosti nelegálna.
Ak si stále myslíte, že sa Vás táto téma netýka, je to nerozvážne zmýšľanie. Ak aj napr. neholdujete tomuto spôsobu zábavy, resp. odreagovania sa, možno ním budú holdovať Vaše deti. A možno nie. Možno len raz v živote skúsia vyfajčiť jedného jediného „jointa" a možno práve vtedy bude pri tom polícia, ktorá spraví z mladého človeka zločinca, ktorý skončí v base. A možno sa tak nestane, ale každopádne majte na pamäti, že podľa prieskumov (z roku 2006) marihuanu vyskúšalo aspoň raz v živote 31,3 percenta opýtaných ľudí vo veku 15-24 rokov. Inými slovami každý tretí mladý človek. Možno ani neviete, že svojimi názormi chcete svojho vyštudovaného vnuka, ktorý pracuje a zarába a prispieva tak aj na iných, čo sú v núdzi, poslať do basy. Naozaj si myslíte, že sa Vás to netýka?
Zaujímali by ma tiež Vaše daľšie názory, prečo by „mariška" mala, resp. nemala byť dekriminalizovaná, takže ak máte k tejto téme niečo zaujímavé, sem s tým.
P.S.: Mal som možnosť vidieť toho starého pána na námestí, ako bojkotuje zhromaždenie za dekriminalizáciu marihuany a ako by najradšej videl všetkých narkomanov v plyne. Napriek tomu, že starý pán si zmýlil pojmy, pretože dnes aj „základoškolák" vie, že pod pojmom narkoman sa rozumie niečo iné ako konzument marihuany, napriek tomu mu neprajem, aby skončil v plyne. Ani on, ani narkomani a ani užívatelia marihuany. Spomínaný starý človek patrí do školy, narkomani patria na liečenie a konzumenti marihuany patria na slobodu. Pretože ubližujú iba sebe a tak podať na nich trestné oznámenie by mali mať právo len oni sami.
Autor je vyštudovaný sociálny pracovník na Univerzite Komenského.
