Vyrieši dlhy v energetike nútený repowering a povinná prolongácia? Pomôže odstrániť staré alebo bude generovať nové dlhy v energetike?

Odborná, ale aj laická verejnosť vie alebo má aspoň čiastočné informácie, že doplácame na „zelené zdroje“ elektriny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Tieto zdroje možno kategorizovať na zdroje OZE (obnoviteľné zdroje elektriny), kde výsledok je len vyrobená elektrina ako napr. slnečná elektráreň a KVET (kombinovaná výroba elektriny a tepla) kde výsledok je vyrobená elektrina a teplo. Pre nás budeme používať spoločný pojem „zelené zdroje“. Obe kategórie majú nárok na štátnu podporu tzv. doplatok, definovanú v legislatíve. Výkupná cena za  je presne stanovená pre každý typ zdroja a má presné definované podmienky, kedy vzniká nárok na podporu. Je vyjadrená v €/MWh z vyrobenej elektriny. V prípade Slovenska sa najčastejšie jedná o výrobu elektriny zo slnka – fotovoltické elektrárne (FTVE) a zo spaľovania  biomasy a bioplynu. Ostatné zelené zdroje ako veterné turbíny, rankinov cyklus alebo iné, majú menšinové zastúpenie. 

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Každý odberateľ na Slovensku prispieva na výrobu elektriny v zelených zdrojoch vo faktúre za elektrinu vo forme tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Táto tarifa sa neustále pre odberateľa zväčšuje. Len pre úplnosť od roku 2010 z hodnoty 6,3 €/MWh narástla v roku 2021 na hodnotu 23,7405 €/MWh. Čo predstavuje cca 277 % nárast. Aj napriek nárastu TPS, podpora doplatkom v systéme generuje obrovské dlhy. V roku 2019 je dlh pre distribučné spoločnosti 109 mil. € a v roku 2020 predstavuje dlh pre OKTE 91 mil. €.

V snahe vyriešiť tento dlhodobý problém slovenskej energetiky sa MH SR spolu s ÚRSO odhodlali konečne zoptimalizovať celý systém podpory zelených zdrojov novelou zákona o obnoviteľných zdrojov tzv. repoweringom.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo to vlastne repowering na Slovenský spôsob znamená? V skratke ide o to, že prinútime niekoľko 100 výrobcov, ktorí vyrábajú elektrinu zo slnka - FTVE, aby vyrábali o 5 rokov dlhšie ako bolo nastavené na začiatku spustenia týchto zdrojov do prevádzky v roku 2010 a 2011. A znížime Vám za to podporu – tzv. cenový výmer. S dátumom od 1.1.2022.

A teraz nutný detailnejší pohľad. V júly 2021 - 19.6.2009 schválil parlament novelu zákona č. 309/2009 Z. z. (ďalej „Zákon o OZE“), ktorej cieľom bolo zavedenie spomínaného repoweringu.  Repowering v prípade danej novely znamená predĺženie podpory o ďalších 5 rokov oproti pôvodne uvedenej dobe 15 rokov a mal by sa vzťahovať na zariadenia na výrobu elektriny z vodnej energie, slnečnej energie, biomasy, bioplynu, skládkového plynu alebo z plynu z čističiek odpadových vôd. Podpora vo forme výkupu elektriny a prevzatia zodpovednosti za odchýlku je ohraničená do konca roka 2033.

Skryť Vypnúť reklamu

V danej novele sú ale dosť podstatne nastavené vstupné podmienky. Tie sú nasledovné a priamo sa týkajú len tých výrobcov, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok:

a)        mal priemernú výšku doplatku najmenej 150 €/MWh a súčasne

b)       dosiahol celkovú výšku doplatku najmenej 75 000 €.

Takýto výrobca je povinný vstúpiť do systému repoweringu na predĺženie podpory. Musí podať do 31. augusta 2021 na rok 2022 návrh na zníženie výkupnej ceny elektriny. Celá novela je dostupná tu: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/309/.

V skratke to znamená, že zmena v celkovo zle nastavenom systém podpory zelených zdrojov sa zameriava len výrobcami z fotovoltiky, lebo žiadne iné zdroje tieto takto nastavené vstupné parametre nespĺňajú. Podľa dostupných informácii sa to týka 442 výrobcov elektriny z FTVE, ktorí boli v prevádzke a v systéme od roku 2010 a 2011.

Skryť Vypnúť reklamu

Podrobný rozbor a čísla ukazujú nasledovné.  Priemerný inštalovaný výkon elektrárni, ktoré vstupujú do daného výpočtu je 1,028 MW a ich priemerný vyrobený výkon za 5 rokov je 1163,18 MWh. V prepočte na 1 MW inštalovaného výkonu možno povedať, že 1 MW inštalovaného výkonu vie ročne vyrobiť cca 1130 MWh po zaokrúhlení. Ceny za doplatok pre FTVE spustené do prevádzky v roku 2010 boli: 425,12 €/MWh a v roku 2011: 382,61 €/MWh za každý vyrobenú MWh. Ak má niekto elektráreň, ktorá bola spustená do prevádzky v roku 2011 a má inštalovaný výkon 0,99 MWh, vie za rok vyrobiť približne 1130 MWh elektriny a má výkupnú cenu 382,61 €/MWh môže dostať vo forme podpory 432 349,3 € ročne.

Zo 442 elektrární bolo spustených (daných do prevádzky) približne 200 v roku 2010 a za výkupnú 425,12 €/MWh a zvyšných 222 v roku 2011 za cenu 382,61 €/MWh. Podpora výkupnými cenami bola stanovená na 15 rokov.

Pre  elektráreň spustenú v roku 2010 podpora pôvodne trvala do roku 2025 (15 rokov) a priemerne vyrobila 1130 MWh, tak od roku 2022 do 2025 (ďalšie 3 roky) mohla rátať s podporou 1 441 156,8 €.

Ak bola elektráreň spustená v roku 2011 tak podpora trvala pôvode do roku 2026 (tiež 15 rokov) a priemerne tiež vyrobila 1130 MWh, tak za ďalšie 4 roku mohla rátať s podporou pri výkupnej cene 382,61 €/MWh 1 729 397,2 €.

FTVE zdrojoch je známe, že ich solárne panely prechádzajú istou úrovňou degradácie. Viac ako od úrovne degradácie na celkovú výrobu FTV elektrárni má skôr vplyv počasia počas celého roka. Tento faktor ovplyvňuje celkovú výrobu omnoho viac ako degradácia panelov a ostatných zariadení. Napriek tomu sme s 1% ročnou degradáciou počítali.

Po aplikácii predmetnej novely a nami dostupných zdrojov možno povedať, že priemerná výkupná cena pre elektrárne spustené do prevádzky v roku 2010 sa znížila z 425,12 €/MWh na hodnotu približne na hodnotu 269,74 €/MWh.  Priemerná cena v pre FTVE uvedená do prevádzky v roku 2011 sa znížila z 382,61 €/MWh na približne na hodnotu 258,38 €/MWh. Po novom bude mať každý výrobný zdroj v repoweringu inú výkupnú cenu preto sme rátali s priemerom cien.

Po daných prepočtoch je zrejmé, že repoweringom a nútenou prolongáciu vie MH SR a ÚRSO ušetriť  okolo 80 mil. € ročne. (Odhad MH SR ešte pred samotným repoweringom bol medzi 40 – 80 mil. €). Ako sme to vypočítali. Ak rátame so 442 zdrojmi, priemerným inštalovaný výkonom zdroja 1,028 MW, tak celkový inštalovaný výkon FTVE spustených v roku 2010 je približne 205,6 MW a celkový inštalovaný výkon FTVE spustených v roku 2011 je cca 228,2 MW. Ak použije pre výpočet stupeň degradácie 1% z ročnej produkcie tak za 3 roky sa dostaneme na hodnotu približne 1118 MWh a za 5 rokov cca 1095 MWh.

Z toho vyplýva, že za 1 rok by sme s pôvodnými cenami za výkup zaplatili približne 208 242 530 € (výpočet elektrárni spustených do prevádzky v roku 2010 aj v roku 2011), ale z novelizovanými cenami cca 125 295 368 € (taktiež výpočet elektrárni spustených do prevádzky v roku 2010 aj v roku 2011). Toto je ten spomínaný rozdiel medzi 208 mil. € a 125 mil. €, čo približne predstavuje 83 mil. €. Vo výpočte sme vychádzali z nami dostupných hodnôt a z nami dostupných predpokladov.

To znamená, že takto nastavený systém do roku 2025 vie vygenerovať „ušetrenie“ cca 240 mil. €. Tieto financie by mali byť pokryté na splatenie historického dlhu v energetike. Ako už bolo uvedené v roku 2019 je dlh pre distribučné spoločnosti 109 mil. € a v roku 2020 predstavuje dlh pre OKTE 91 mil. €. Tieto faktory vo výraznej miere vstupujú do výpočtu za platby v tarife za prevádzkovanie systému (TPS). Tým pádom by sa daná tarifa konečne mohla začať znižovať a konečne by sa nemuseli generovať v systéme nové dlhy. Celý systém treba nastaviť optimálnejšie ako tomu bolo doteraz.

Teda je predpoklad, že repoweringom, aj keď núteným sa splatí do troch rokov vzniknutý dlh voči OKTE a distribučným spoločnostiam. To je určite potešujúce na ceste k optimalizácii.

Ale čo potom? V systéme nám ostanú stále podporované zdroje elektriny s nesystémovou cenou. Na ďalších 5 rokov. Bude už konečne nastavený daný systém optimálny, aby na jednej strane negeneroval nové dlhy a na druhej strane pomohol nastaviť nové možnosti do investícii v energetike bez nutnosti opakovaných nesystémových zmien v legislatíve?  Áno potrebujeme zelené zdroje, zaviazali sme sa v rámci EÚ ale aj v rámci zodpovednosti za naše budúce generácie. Teda budeme opäť očakávať ďalšiu novelu a zmenu legislatívy a nové nariadenia, smernice, vyhlášky aby sa systém ako tak podarilo zoptimalizovať alebo úplne ho nesprehľadniť? Alebo sa pripraví opäť iná novela, opäť prinúti výrobcu alebo odberateľa zaplatiť za niekoho nesystémové chyby, ktoré sa budú len kumulovať a neriešiť?

Pevne verím, že k tomuto už nepríde a systém sa naozaj začne optimalizovať a prinesie to len pozitívne zmeny pre celú spoločnosť. Nenastane generovanie nových dlhov ani nútených stop stavov, keď už kompetentní nevedeli čo vlastne robiť.

Juraj Žitný

Juraj Žitný

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý vyštudoval energetiku, pracuje a zaujíma sa o energetiku a nie je mu ľahostajné ako sa niektoré veci v energetike riešia, nastavujú. Zároveň ponúkam na veci svoj názor a svoj nie vždy jednoduchý pohľad na veci, ktoré sa nám zdajú jednoduché :). Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu