O com som sa ale chcela zmienit je ICQ. Dnes som prisla na to, ze je to veeelmi nebezpecna vec. Prihlasite sa, a ak si nedate pozor, konec, amen tma. Ja napriklad mam slabsi pocitac. Ak si zapnem ICQ, word, excel a internet , mozem si byt ista ze mi to do cele 5 minut padne, pretoze to jednoducho operacna pamat nezvladne. Ak mi padne pocitac je to este dobre, horsie je sa mi podari zrutit celu domacu siet. ICQ neprestanem pouzivat, pretoze ho ma skoro kazdy v mojom okoli a je veeelmi dolezite, ak nieco surne, alebo aj menej surne potrebujete. Ked si teda na worde robim nudnu domacu ulohu zo slovenciny, v exceli vypisujem tabulky na internete hladam referat na biologiu - lebo sa mi nechce ucit a na ICQ ma caka kamaratka ktoru som dlho nevidela idu samozrejme prve tri veci bokom. Mozem teda povedat, ze to ma to nuti obmedzovat cinnost s pocitacom, hlavne ked je prihlaseny niekto z mojich 52 kontaktov ;-).
Mozno si poviete, hlupana, preco to nevypne, ale to nie je take jednoduche. Nie len pre to ze mam 15 rokov, a podla mojich rodicov mam odpojenu sedu mozgovu koru. Ked si na to raz zvyknete, nejako sa to vymkne z pod kontroly a zrazu ste zaveseni na 'nete' ooovela dlhsie, nez je zdrave. A to je dalsi problem. Vacsina ludi v mojom veku ma rodicov. Samozrejme ani ti nie su hlupi, teda aj keby boli, vacsinou si to nepriznaju. Moj otec napriklad sa prihlasil na ICQ tiez. Mam ho v kontaktoch, lenze to so sebou okrem moznosti komunikovat, ktora je zancne obmedzena vzhladom na jeho zaneprazdnenost, privadza aj jednu nemilu skutocnost. A sice, moj otec vidi kedy som a kedy nie som na internete. Neviem preco, ale velmi mi to nevyhovuje. Ano, je spravca siete a vie si to skontrolovat kedykolvek, napriek tomu sa citim bezpecnejsie, ked mam pocit ze ma nevidi. Na moju skodu alebo aj nie, aj tuto situaciu dokaze ICQ vyriesit. Nastavite si rezim invisible a nikto nevie ci tam ste alebo nie. A tak aj ta jedna jedina vec ktora ma aspon trochu nutila zamysliet sa nad tym kedy tam budem a kedy nie, uz je pase. Som teda odkazana cisto na moju schopnost sebaovladania a nie som si ista, ci to je dobre alebo zle.
Neni si isty ani moj internetovy kamarat. Toho som mimochodom v zivote nevidela a je mozne ze vobec nema 17 rokov a vysportovanu postavu, ale ze je to 45-rocny unudeny chlap, ktory sa skryva pred svetom. Mozno si vlastne ani nic z toho co mi pise nemysli, nema rad hip hop, ani pop, ani rock ani punk. Vlastne v podstate nemozem cakat ze mi ludia budu pisat pravdu, ked mam namiesto fotky kacera donalda. Tiez nemam zobak, aj ked v mnohom sa mu asi podobam...
Na co som teda vlastne prisla? Ze ICQ je hrozny casozrut, ruca mi pocitac v najnevhodnejsich chvilach, pomaha ludom v komunikacii, no aj ju velmi ulahcuje i ked to ni je vzdy na skodu. Niekedy vsak ano. Napriek tomu sa ho ale dobrovolne nevzdam.
