Externalita kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa je už sama o sebe absurditou, ale v prípade uzatvorenia zmluvy medzi Zväzom elektrotechnického priemyslu a odborovým zväzom KOVO sa táto absurdita dostáva na úroveň potláčania zdravého rozumu. Pretože tí, ktorí by mali pracujúcich zastávať, si z toho urobili predvolebnú aktivitu, ktorou sa snažia podliezať „sociálne orientovanej“ vláde a obalamutiť zamestnancov, a tí, nemajúc dostatok skúsenosti a informácii, im na túto socialistickosociálnu demagógiu neraz naletia.
Škodlivosť a nezmyselnosť externality si pracujúci nikdy nespoja s možným dôvodom prepúšťania a na tom odborári aj keď nevedome, stavajú. Odborári im vždy budú vtĺkať do hlavy len teórie o ich právach a o povinnostiach zamestnávateľov, lebo v skutočnosti nič iné nevedia. Zamestnávateľ je pre nich takmer bez výnimky skoro triedny nepriateľ.
Odborári sú vôbec taká zvláštna kasta, sú to ľudia, ktorí žijú z minulosti, nemajú vlastne žiadnu zodpovednosť, snažia sa zasahovať do procesov a postupov, o ktorých v nejednom prípade nemajú dostatok informácii a znalostí a nevedia si zrátať dôsledky. Za svoju manažérsku prax som sa stretol aj s normálne uvažujúcimi odborármi a dokonca mi jeden predseda odborov povedal, že pri mojom spôsobe riadenia fabriky sú oni úplne zbytoční. Ale títo normálne uvažujúci odborári boli len tí odborári, ktorí priamo vo fabrike pracovali, ich „nadriadení“ mali úplne iný, svojský pohľad na svet podnikania. Aký, to predvádzajú pri divadle okolo kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
Po voľbách bude jednoznačne potrebné externalitu kolektívnych zmlúv zrušiť a to aj za cenu rozhorčených reakcií odborov. Tí budú mať síce plamenné reči o obhajobe práv pracujúcich, ale v skutočnosti im pôjde tak ako doteraz len o to, aby sa mohli z odborárskych príspevkov vyhrievať na slnku, pričom im tí, ktorí im veria, že ich zastupujú, budú držať nad hlavami slnečníky.
