Na zaciatok treba povedat, ze studenti, skolaci, ziaci, whatever… nepodvadzaju (teda vacsina). Cheating je povazovane za nieco nepripustne a absolutne nemyslitelne. Vsetci su uz od prveho rocnika vedeni k poctivosti a ferovosti. Skratka niecomu, co u nas obcas zjavne chyba…
Takze vezmime to krok za krokom:
Ucivo je tu neporovnatelne jednoduchsie a latky na preberanie je pomenej. Studenti nie su pod stresom. Skola je tak trochu nutenym privilegiom, platia si za nu, takze robit nejake speciality, z ktorych tak akurat mozte vyhrat ocneho, tu nie su potrebne. Ucitelia nepreferuju poziciu nadriadeneho voci ziakom, ale volia priatelsky pristup, ktory znacne ulahcuje ucebny proces. Teda, jednoducho povedane, nie su ako prevazna vacsina slovenskych ucitelov (nechcem krivdit tim milsim). Na zaciatku hodiny sa prehodi par poznamok o vikendovom programe, konajucej sa skolskej akcii alebo len tak nieco placnu do eteru.
Dalsia vec, co u nas sposobuje zaludocne vredy, bolesti hlavy, oblickove kamene, zapaly stredneho ucha, slepeho creva a podobne je maturita. Tu to vyriesili pomerne jasne a nekomplikovane. Seniori robia na konci druheho semestra ACT test skladajuci sa z niekolkych predmetov. Podla poctu dosiahnutych bodov ich priamo prijimu na univerzitu. Samozrejme, ak sa chcu dostat na prestiznejsiu college, tak uroven dosiahnutych bodov musi byt vyssia.
U nas:
Velmi by som sa cudovala, keby sa nasiel v nasej triede, v skole alebo dokonca v celej Bratislave aspon jeden clovek, ktory nikdy nepozrel do zosita, neprecital z dlane alebo z tahaku. Hoci som v par casopisoch citala, ze niektori ucitelia schvaluju tahaky, pretoze
“…ziaci si pri ich pisani lepsie zapamataju dane ucivo..”, valna vacsina s radostou (a nikto mi to nevyhovori) hodi patku do klasaku a mysli, si, ze dotycny sa pouci. V spolocnosti sa riadime istymi regulami, ale v tomto pripade zacne u ziaka aj u ucitela prevazovat nevrazivost, ktora byva definitivne nezvratitelna ( povedane v reci mojho kmena: dostanes nalepku a druhotny dojem je v kybli).
Pri pohlade na stvrtakov sa mi zda, ze zapadna kultura k nam este nedorazila a pravdepodobne sa tak v dohladnej aj nedohladnej dobe nestane. Maturanti drtia na externu aj internu skusku a niekde v tom zmatku su prijimacky na vysoku skolu (co, pokial nie ste Bill Gates, musite urobit, ak nechcete o par rokov byvat s rodicmi a pracovat pri pokladni). Gymnazisti v jazykovych triedach (aspon na nasej skole) dostanu “skvelu a jedinecnu” moznost spravit si NIZSIU statnicu z jazyka, co je v konecnom dosledku na nic, lebo na vysokej skole si musia urobit tu regularnu.
Co sa tyka studentov u nas- ti su uz tak zvyknuti na diktovanie poznamok, ze akakolvek zmena ich zaskoci.
Decka v Morrisone su zaskocene, ked zrazu ucitel zacne pomaly a monotone opakovat tu istu vetu. Zvycajne sa pytaju, ci si stokrat opakovanu frazu maju napisat. Pouzivaju tiez skvelu pomocku: kniha. Nepovedz, co… Vacsina ludi na mojej skole nevidi knihu ani zblizka cely rok. Asi ju nasi ucitelia nepovazuju za potrebnu, kvalitnu, nemaju radi autora, fakt netusim. Na Morrison High School je ucebnica pouzivana na kazdej hodine s vynimkou tych, ktore ziadne knihy nepotrebuju, resp. nikdy neboli pre tento predmet publikovane. Uvediem napriklad current events, kde vsak mame noviny, women in literature, kde pozerame filmy a citame knihy zenskych autoriek alebo vsetky druhy umenia. Dokonca aj starostlivost o deti a varenie maju knihy, co je vlastne celkom pochopitelne… Skoro na kazdom predmete studenti dostanu otazky a pod ho hladat odpoved do knihy. Sikovne, kreativne, mozog zatazujuce. Skratka dobre vymyslene. Nevznikaju ziadne hlupe otazky z diktovania (niektori vedia, o com hovorim) a informacie nie su prijimane pasivne.
Pravidelne na hodinach ucitelia pustaju dokumenty (dejepis, biologia, chemia…)alebo filmy (anglictina, women in lit, dejepis..) a ti odvaznejsi z nich davaju premiove otazky na teste (chapem, ze toto je u nas nemozne, jelikoz, nybrz, ponevac, nemame financne prostriedky ani na to, aby sme mali normalne zachody, nie to, na to, aby sme mali v kazdej triede televizor alebo premietacku)
Znamky nehraju velku rolu. Ziaci ich vidia raz za stvrtrok, ked ich rodicia dostanu postou vytlacene na ruzovom papieri (ziadne rodicovske zdruzenia a nazeranie do triednej knihy a klasaku). Narozdiel od nasich znamok, uz popularne A, B, C, D, E a F mozu byt aj v podobe s minuskom alebo pluskom. Po kazdom kvize (ten je na vylepsenie, pretoze vacsinou mozte pracovat s knihou) alebo teste sa zrataju body a vysledok mozte vidiet az na koci trimestra. V porovnani s nasimi stredoskolakmi, ktori na konci kazdeho polroku prosia o zmilovanie a skusanie a vsetko mozne, tu su vsetci pokojni. Ako som uz povedala, vsetko zavisi iba od vysledku ACT testu,na co znamky nemaju ziadny vplyv. Ak ste cudzinec a chcete nebodaj ist na univerzitu v Spojenych Statoch, tak okrem ACT testu, by ste si mali napisat dve eseje a spravit skusku z anglictiny, co je, suma-sumarum , stale menej nez prejst zo strednej skoly na vysoku na Slovensku. Podotykam, ze temy eseji vam oznami univerzita a robite ich doma v pokoji, teple a pohode. Samozrejme, vsetci sa snazia ziskat stipendium, lebo platit 4000 az 6000 dolarov rocne rodicov moc nepotesi. Kedze skoro vsetky decka robia nejaku extracurricular activity a zucastnuju sa skolskych akcii (alebo aspon robia cheerleading), tak colleges ponukaju stipendia najlepsim basketbalistom, softbalistom, basebalistom, futbalistom(jasne, ze tim americkym), volejbalistom, golfistom, wrestlerom, plavcom….
(pokracko pride)
