Stalo sa to asi pred troma rokmi na zaciatku letnych prazdnin. Byvali sme este v najkrajsej bratislavskej casti, Ruzinove, ktora je znana svojimi parkami a psickarmi. Moja najlepsia kamaratka, Natka, a ja sme mali jednu z nasich babskych seansi. Typicke keci o chalanoch, skole a zvieratkach, ktore obidve velmi lubime.
Kedze nase kvakanie po niekolkych hodinach presiahlo povolenu hranicu, tak sa Natka musela vybrat na klasicku 15-minutovu cestu domov. Pozrela som von z okna a ten pohlad ma nijako nepotesil. Mraky sa zacali hromadit a vonku sa dvihal prudky vietor. Ale Natka to zobrala sportovo a vyhlasila, ze stihne dojst domov este pred burkou.
Nuz, nemali sme vela casu, tak som iba pohotovo schmatla, co bolo prve v skrini, teda minisukna. Sak, vonku je teplo a odkopnem ju iba do parku. Tak som si obula cinany a akoby ma varoval siesty zmysel, schytila nepremokamu plastenku a obe pripravene na cestu sme opustili nas byt.
Ani nie na pol ceste k parku zacalo prsat. Pohlad na mna v minisukni, keckach a oranzovej vetrovke mohol byt celkom nezabudnutelny, ale zabrana do rozhovoru, som si vobec nevsimala okoloiducich.
Ako spravne kamosky sme boli schopne prekecat aj tri dni, takze toto pocasie nepredstavovalo ziadnu vaznejsiu prekazku. Presli sme do polky parku, ked sa zacalo uz blyskat. Studeny dazd prudko slahal do vsetkeho, vratane mojich noh. Na moje prekvapenie, neboli sme jedine sallleeneee, co stali v druznej debate v najvacsej burke toho leta.
Vsimli sme si jedneho psickara s nemeckym ovciakom ako rychlo bezi, pravdepodobne, domov. Ocividne nemal psa pod kontrolou, nakolko sa zatulal az k nam. Kedze sa ale nedal pohladkat, tak sme mu po chvili nevenovali vela pozornosti a dalej rozoberali nasu duchaplnu temu.
Vtom som zacitila na mojej nohe nieco nezvycajne teple. Chvilku som si to nevsimala, sak sa mi to mozno iba zdalo. Chyba lavky. Ked som sa po chvili otocila, jasne som videla tohto mileho vlciaka ako stoji so zdvihnutou nohou pri mne a evidentne mu neprekazalo, ze to nieco, na co prave vycikal obsah svojho mechura, sa pohybuje.
Ja som s prekvapenym vykrikom poskocila a spravila dva kroky smerom k Natke. Ta sa sulala od smiechu a bolo jej jedno, ze jej kapucna padla a na nu naprsalo. Otocila som sa hladajuc panicka tohto velkeho zlatusika s krasnymi usami, ocami, ktory uz teraz poskakoval stastne okolo mna, radujuc sa na svojim vykonom.
Panicek stal o par metrov dalej(aby si nezablatil topanky) smejuc sa a mavajuc mi na ospravedlnenie. Iba som pokyvala hlavou a rozhodla sa ukoncit tuto traposinu. Nakolko mi zacala byt zima na moju zohriatu nohu, tak som dala konecne zbohom kamoske a vybrala sa domov.
Pamatam sa ako ma mama privitala smejuc sa, ze vraj to mam za tu moju lasku ku psom a nabuduce nemam byt taka hlupa a dat si minisukni pre pripad, ze by som mala dalsiu mechurovu navstevu.
