Obzerám sa po miestnosti. V ušiach mi hrá hudba, ale ledva sa sústredím na skladbu. Premyšľam. Nad ním, nad ňou, nad nami. Nad tym, čo nikdy nebolo. A bola to moja chyba. Viem to. Nebudem ho vinit, ako to mávaju vačšinou niektore vo zvyku. Skrátka som mu to mala povedat, kym bol čas. Hm, čas...už sa stalo.
Pozerám na hodinky. 15:34. Vonku tma a dážď prudko šlahá do všetkeho, čo mu príde do cesty. Akosi som uzamknutá vo vákuu. Vákuu? Jejda, mením sa na moju angličtinárku. Neodvážim sa ani zasvietit. Všetko by som pokazila. So svetlom by vyprchala romantika. To blbe slovo. Začínam ho neznášat.Ale aj tak ho budem používat, lebo nepoznám lepšie synonymum...Všade samá romantika. Nech sa všetky sentimentálne a romaticke veci pracú z mojej cesty !
Koniec-koncov, chcela som byt sama. Párovanie okolo mna nadobudlo obrovske rozmery. Tuším aj ten najvačší šprt, loser, trapko/a, poctivec, slušnák, nevychovanec,odrodilec,pravičiar, ľavičiar a v neposlednom rade chalan a baba maju niekoho pri sebe. Priateľa? Priateľku? Odkedy sa toto pomenovanie používa namiesto frajera a frajerky? Neviem, možno odvtedy, čo sme, ako začínajuci pubertáci, prestali počúvat Mišku Paštekovú, ktorá nám zmizla ako v čiernej diere.
Tak, drahí a milovaní...!(Zvolanie) Je toto len nezmyselne kvákanie alebo sledujem nejaku hlbšiu a prepracovanejšiu myšlienku? To netuším. Asi sa zamyšľam nad vlastnou samotou. Keď ste ďaleko od rodiny a ľudí, na ktorych vám zaleží, tak akosi automaticky začnete uvažovat, či vam terajsí pseudokamaráti ležia aspon trochu na srdci. Ako som sa nelogicky dostala k pseudoznámym? Zasa neviem. Ale mám odpoveď o pseudokamarátoch. Nie. Teda, nie skutočne. Telefonáty a rozhovory sa konat nebudu. Korešpondencia tiež nie. čím to je, že si nemáme co povedat? Rozumieme si(vačšinou), ale slová neprichádzajú. Asi som vtrhla do ich netherworld príliš nasilu. Možno ich ani trochu nezaujímam. Veď to musí byt otravne, bavit sa každy rok s novymi ľudmi, ktorych už aj tak o pár mesiacov neuvidia. A zvyčajne, je to...."tak, ahoj a take care...." navždy.
I'm only happy when it rains, I'm only happy when it's complicated....hej, pravda. Dážď a blesky sa stále ozyvajú. Ale či som happy? Otázka na zamyslenie.Krútim sa, krútim (ty si to zavinila....) a neviem sa vymotat. Dokelu, teraz sa ta otravná romantika mení na malilinky strach. Z čoho? Počula som, že tu byvajú často tornáda, no a keby ste počuli tie hromy a blesky... Kde su tí moji partneri, lásky, chrobáčikovia, zlatíčka a medušky, keď sa bojím?
Stolík sa nebezpečne zakyval, ale stojí. Asi je mu trapneee padnút na mna, keď stojí na štyroch nohách. že, bohvie, čo by som si o nom myslela. čože? Vraj mi preskakuje z počasia a mala by som prestat prepat nezmysly. No, pekne... Stolík by radšej mal byt ticho, lebo ho opustia aj jeho pseudokamaráti- rádio a budík, keď ich premiestnim...
Tak si idem radšej pozriet maily, či ma niekto postráda, alebo som zapadla prachom. Tuším mi dochádza baterka na mp3. A stále prší. No, deň o ničom....
