Iba som vykuzlila nechapavy a zmateny usmev a opatrne sa opytala, ci to dotycny myslel vazne.
Ako som sa dozvedela na stvrtkovom obede, ocividne ano. Cela skola rozpravala iba o bombovych vyhrazkach. Jeden zo seniorov nasiel na chlapcenskych zachodoch vyhrazny list s jasnym cielom. Ako racionalne uvazujuca osoba som sa iba uskrnula a pokracovala v jedeni mojho obvykleho salatiku.
Co ma vsak fascinovalo, boli reakcie studentov. Niektori boli odhodlani zostat v piatok doma (v ten den mala "bomba" vybychnut), podaktori sa nadalej sustredili na heslo tohtorocneho prom-"think tropical!" a zvysok zaspaval na stoloch ako zvycajne.
Piatok prisiel celkom rychlo a s nim aj zatiahnuta obloha. Kedze moja host mum par krat do tyzdna pracuje v Junior High, odviezla ma do skoly skor. Bolo par minut pred 7:30, ked som otvorila dvere na aute a presla par krokov ku skole. Pred vchodom stalo niekolko deciek cakajucich na otvorenie dveri. Aspon to som si myslela. O malu chvilku sa zjavili tri policajne auta a z nich povyskakovali policajti ako v akcnom filme. Z kufrov vypustili hafanov a vrhli sa ku dveram skoly. Cez sklene vchodove dvere sme si vsimli, ze skoro prevalcovali ucitelsky zbor, ktory tam stal ako nastupeny vojaci a ubohu riaditelku, ktora sa im snazila zazelat dobre rano. Tak, ci onak, riaditelku si vsimli, nakolko jej hlas sme poculi aj my, stojaci vonku pod zamracenou oblohou. Zdalo sa, ze im pani veduca ukazala vsetky smery, ktorymi sa mozu vydat a my sme boli vpusteni milosrdne do skoly.
Na chodbach bolo pomerne malo ludi, ale neprikladala som tomu ziadny vyznam, pretoze pred 8:00 sa malokto raci dostavit. Na kazdom rohu stal policajt zelacujci krasny den kazdemu, kto presiel okolo. Na moje prekvapenie, o 8:05 zazvonilo prvykrat, a tak som sa vybrala na hodinu. Vosla som do triedy, kde na mna pozrelo asi 6 unudenych tvari. Oooookej, pomyslela som si a posadila sa. Zvoncek zachrcal na hodinu, este tri baby stihli dobehnut a akurat sa postavit na pledge of allegance. Sadli sme a vysmiaty dejepisar spravil bleskovu prezencku. Ako neskor povedal, jeho vizie sa naplnili. Do skoly prislo 134 studentov z celkoveho poctu 270. Tak teda, desiati sme sedeli v laviciach a tupo zirali pred seba. Aby sme sa "nahodou nezacali nudit", tak ucitel zapol premietacku a zadal nam desat pojmov na definiciu. Tych desat pojmov sme definovali za 5 minut a nekonecne obohacujuca debata mohla zacat.
Co si myslite o tych vyhrazkach? Myslite, ze ten, kto to napisal je dnes v skole? Co tym chcel dosiahnut? A preco ste vy dnes prisli do skoly a nezostali doma ako ostatni? Niektori dnes rano prisli iba preto, aby odovzdali svoje projekty a isli spat domov...Nemate strach?...a podobne. Po vycerpavajucej diskusii a plusoch a minusoch celej tej absurdnej situacie, sme vsetci postupne zmlkli. Dvaja chalani si lahli na zem, ze, aby ich nemohli zastrelit (neviem kto), Jordan, sediaca pri okne, zatiahla roletu a nervozne sa oprela o parapetu. Nick flegmaticky vstal a odsmatlal k dveram pre noviny, Nora, Victoria a Katie zacali nacvicovat novu zostavu na cheerleading, Mr. Vance nadaval Wordu, v ktorom zrejme nevie dobre pracovat a ja som si citala knizku. Vtom s ozval fakt hlucny rachot. Jordan zhodila roletu, chalani vstali zo zeme a baby prestali tancovat. Hromadne sa vrhli k oknu a sledovali co sa deje. Burka. Nehorazne sa rozprsalo. Niekto sa zacal chichotat az nakoniec sme sa vsetci rehnili a vykrucali na stolickach. Po upokojeni nasich ocividne prepracovanych hlav, Vance vstal spred pocitaca a vysiel z triedy (on to ma vo zvyku, len tak sa zodvihnut a bez slova sa vyparit). To ma neprekvapilo, ale Norina hlaska stala za to. "Teraz sa necitim bezpecne." oznamila nezaujate a cumela na dvere. Ucitel sa vratil po kratkej chvili a zacali nanho padat otazky, kde bol, co robil a preco nas nechal samych. Celkom ohromene nadvihol obocie a pomaly na vsetky odpovedal. Do toho sa zapojila Katie:"Nora sa necitila bezpecne, ked ste odisli." Vance sa uskrnul a obratil sa k pocitacu.
Zvysok hodiny prebiehal celkom pokojne. Niektori spali, ini citali, baby zasa nacvicovali svoju choreografiu a Vance nadaval pocitacu. Neskor nam pustil dokument o Hernandovi Cortezovi, a tak sme cumeli na premietacku az nas zacali boliet oci. Par minut pred koncom hodiny, Vance vstal spoza stola a zasa sa vybral von z triedy. Baby sa zasmiali pri spomienke na Norinu hlasku, ale zostali ticho. Dejepisar bol skoro za dverami, ked sa vratil par krokov spat a pozrel na nas. "Keby daco, baby, som vedla u Mr. Duncana.Takze, v pripade, ze sa vyskytne akykolvek problem, tak kricte, alebo bezte tym smerom." zadelil s usmevom. Ja som sa iba uskrnula a Nora s Katie ocerveneli ako paradajky. O sekundu bol spat a nezabudol sa patricne spytat, ci sme vsetci v poriadku a bezpeci. Nora sa nedala a odvetila celkom presvedcivo, ze ked je uz spat, tak sa opat citi bezpecne. Vance sa s uskrnom otocil spat k pocitacu a pokracoval v tom, co mu neslo uz predtym.
Pocas telesnej sme skonstatovali, ze by nas mohlo byt tak malo aj nadalej a lepsie by sa nam hral volejbal. Na current events, vosiel ucitel do triedy so slovami:"What the heck...?!" co malo volne znamenat "Preco je vas, docerta, tak vela?!" Aby som to upresnila, na hodine sme boli 15 z 20, co bolo v ten den povazovane za neobycajne vysoke cislo. Po tichom obede nasledovali women in lit, kde sme vsetci jedenasti dostali cukriky a lizatka a za ocividnej skodoradosti nasej ucitelky nad faktom, ze ti najhorsi a najlenivejsi to neuvidia, sme dopozerali Janu Eyrovu.
Jaaaaj, sme se pobavili.... Wish there were more bomb threats during the school year ! :-)))
