reklama

Pár dní v jesennom Izraeli

Keďže v našich končinách už vládne nie príliš pozitívne sychravé počasie, rozhodli sme sa pripomenúť si krajšie časy a odleteli sme tam, kde je to počas jesene o trochu lepšie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Letenky sme si kúpili z budapeštianskeho letiska a leteli sme s Wizzair-om. Ráno o pol siedmej sme odlietali zo zasneženého budapeštianskeho letiska a do Tel Avivu sme doleteli okolo pol jedenástej na obed. Let netrval až tak dlho, ale keďže sme cestovali proti času, tak sme si hodinky museli pretočiť o hodinu dopredu a predĺžiť si takto náš let o hodinu. V Tel Avive sme už mali s Hertzom dohodnuté auto na požičanie, takže sme si ho tam mali vyzdvihnúť a presunúť sa do Jeruzalemu. V Jeruzaleme sme mali mať základňu, a z tohto starého mesta sme mali postupne v priebehu nasledujúcich dní vykonať niekoľko križiackych výprav do rôznych ďalších kútov Izraela. Realita bola nakoniec trochu iná, ale to vôbec nevadí : ) Poďme naspäť k Hertzu – šikovnejší už pochopili, že to bude dlhý článok. V Hertzi sme dostali i20-tku s automatickou prevodovkou a niekoľko ďalších informácií. Zistili sme napríklad to, že môžeme jazdiť bezplatne po všetkých cestách, okrem diaľnice číslo 6. Keď tam pôjdete, tak vedzte, že diaľnica číslo 6 je extra platená. Po polhodinovej hre pod menom – nájdi si svoj škrabanec na aute predtým, ako zaň budeš platiť nekresťanské peniaze – sme nasadli do auta a zoznámili sme sa s automatickou prevodovkou. Nejako sme to zvládli, a vyrazili sme tak na cesty. Bolo približne 12 hodín, a v tomto čase sme narazili na celkom prázdne cesty. Trochu sme museli maturovať s našim vlastným GPSkom, ktoré fungovalo super – v prípade, ak ovládate hebrejčinu. A to bol pritom náš super Sygic – vo vlastnom telefóne. Ale aby som to nedramatizoval, nejako sme to zvládli aj po hebrejsky, a okolo druhej sme dorazili do svätého mesta, mesta mieru, do Jeruzalema. Bývali sme asi 20 minút od starého mesta a mali sme dva problémy. Naše ubytovanie sa tvárilo že neexistuje a nemohli sme sa stotožniť s parkovaním bez parkovacích miest. Ale postupne sme tieto problémy nejako vyriešili a mohli sme si užívať atmosféru mesta, v ktorom je možné atmosféru krájať nožom. K tomu autu a parkovaniu uvediem len to (aby som pomohol budúcim cestovateľom), že si naozaj 3x rozmyslite, či si vezmete auto do tohto mesta, kde je naozaj problém s parkovaním. Keď konečne nájdete niečo voľné na parkovanie, tak tam buď môžete ostať maximálne dve hodiny, alebo môžete dostať pokutu za parkovanie na chodníku (rozumej dlažobné kocky inej farby široké cca 30 cm) napríklad 125 €. Konkrétnosť príbehu hovorí o tom, že nám sa to určite nestalo :P (a tú pokutu ešte dokonca dostanete po hebrejsky !).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Toľko k veselým príhodám, poďme do mesta. Prvý večer sme ochutnali atmosféru tohto mesta na miestnom trhovisku z roku 1887 - Mahane Yehuda Market. Na tomto mieste je trhovisko od spomínaného roku 1887, no vyzeralo to tu tak, ako keby sme sa vrátili niekoľko stoviek rokov dozadu. A vyzeralo to super. Trhovisko s korením, čajom, kopami jedla a zeleniny, s krikom predávajúcich, s odtlačkami prstov na každom predávanom pečive a s ľuďmi oblečenými v dobových odevoch (najmä ortodoxní židia s klobúkmi). Tento deň nám už nestihol nič viac ponúknuť a preto sme sa tešili na ďalší.

Deň číslo dva sme venovali starému mestu. Najprv sme si chceli zaplatiť sprievodcu, ktorý by na celý deň vyšiel vyše 60 € na osobu. Nakoniec sme si to rozmysleli, pretože nás hneď pri bráne Jaffa odchytil pán vo flanelovej košeli s otázkou, Russia, Rusky? Bol to miestny arab, pôvodný obyvateľ Jeruzalema, ktorý nám spravil 4 hodinovú ukážku za nejakých 80 eur pre celú našu štvorčlennú skupinku. Prešli sme si takmer všetky highlighty tohto mesta, dokonca aj viac, keďže pán využil svoje dobré kontakty so susedmi. Veľkým pozitívom bolo aj to, že vo voľnom čase sme si s ním mohli pokecať o politike, geopolitike, vojne v Sýrii, o spomienkach na 6 dňovú vojnu a podobne. Bol to úplne v pohode chlapík, s rozumnými názormi. Našinec by ho mohol nazvať palestínskym slniečkarom, lebo mal podobné názory. Ja ostanem pri tom, že s ním bola dobrá debata. Na konci našej túry nám na seba dal kontakt, že ak by sme chceli, vezme nás do Betlehema, Jericha a ďalej, za celkom dobrú cenu. Vzali sme si čas na rozmyslenie a rozlúčili sa. Nevýhodou novembrového Izraela oproti letným výletom bolo to, že sa tu tak ako u nás, skoro stmievalo. Takže človek mal dojem, že deň končí okolo štvrtej. Po tme to bolo trochu horšie, no neodradilo nás to. Stretli sme skupinku Slovákov s františkánskym kňazom a pripojili sme sa k ním. Povodili nás po ďalších miestach, vymenili sme si s nimi zážitky, pokecali a potom sa naše cesty rozišli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalší deň sme chceli venovať ostatným zaujímavým miestam Jeruzalema, ale cestou do starého mesta sme spravili chybu. Spýtali sme sa chlapíka na ulici, ktorý ponúkal fakultatívny výlet do Betlehema, že za koľko nás vezme. Po polhodinovom boji s ním sme ho konečne odmietli, lebo od nás chcel asi 130 eur. Za 10 kilometrov vzdialený Betlehem. Dookola nám hral na city, ako chce pracovať, a aká je to super cena, že autobus od nás zoberie asi po sto eur. Keďže rozumel asi všetkým jazykom sveta, a teda aj našej slov(a)enčine, stále bol o krok pred nami. Ale vyhrali sme to a zbavili sa ho.

V starom meste sme sa spýtali, koľko stojí lístok do Betlehema verejnou dopravou. Oni na to odpovedali, že 2€! : ) Tak sme sa poďakovali, že nám ušetrili dosť peňazí a išli sme týmto autobusom. Bol to zážitok – cesta na západný breh Jordánu na vlastnú päsť v autobuse plnom Arabov : ) Ale výlet sa nám podaril. Aj keď týchto 10 kilometrov v piatkovej predšabatnej nálade na plných cestách trvalo asi 1:10 hod. Takže kto sa ponáhľa, rátajte s týmto zdržaním. Kto by si to chcel urýchliť, tak len doplním, že keď sme stáli na zastávke a čakali na pozvoľný odjazd autobusu, tak nám miestny taxikár ponúkol, že nás vezme do Betlehema za 5 eur na osobu. Je to 2x také drahé, ale predpokladám že aj 2x také rýchlejšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po príchode do Betlehema na zastávke zavládol chaos. Bolo nás tam asi 10 turistov a na každého boli asi dvaja taxikári, ktorí nás chceli doviesť do centra tohto mesta – do Chrámu Narodenia Pána. Nápor taxikárov sme zdolali úspešne a tri mladé moslimské študentky nám povedali, že majú akurát prestávku v škole, takže nás tam sami odprevadia. Išli sme za nimi my, a za nami sa pridali aj ďalší turisti, takže sme vyzerali ako keď Forrest Gump začal bežať a za ním začali bežať ďalší : ) Každopádne to bolo v Betleheme zaujímavé. Po tom, čo sme videli všetko čo sme mali v pláne navštíviť, sme sa vrátili do pokojného Jeruzalema, kde už nejazdili ani električky. Začal Šabat. Židia vytiahli špeciálne klobúky a 95% obchodov bolo zatvorených. Náš trh z roku 1887 tiež zíval pochopiteľne prázdnotou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalší deň sme venovali Mŕtvemu moru a pevnosti s názvom „Pevnosť – Massada“. Išli sme tu autom. Chceli sme vidieť čo najviac z Izraelského územia, preto sme šli najprv smerom na mesto Be’er Sheva a potom na Arad a Ein Bokek. Krajina sa tu zmenila do púšte, vyzeralo to tu veľmi zaujímavo. Keby som nemusel sledovať cestu, asi by som mal stále oči na okolitej zaujímavej prírode. Na Massadu sme sa rozhodli vyliezť peši. Ide tam takzvaná Snake Path. Komu sa nechce ísť peši, má možnosť využiť cable car, kde spiatočný lístok vyjde asi na približne 20 €. Ale ani pešia túra nieje náročná. Hore to trvá asi 45 minút a dole asi 30 minút. Massada ponúka výborné výhľady až do Jordánska, a aj tiež veľmi zaujímavú históriu. Po Massade sme sa vybrali k Mŕtvemu moru, na pláž! Chceli sme ešte ísť do parku Ein Gedi, ale časovo nám to nevyšlo. Kúpanie sa v Mŕtvom mori je neopísateľný zážitok, takže ho nebudem opisovať. Zvyšok dňa sme venovali tomuto zážitku.

Posledný deň sme venovali miestam v Jeruzaleme, ktoré sme doposiaľ nestihli. Vystáli sme hodinovú frontu na Chrámovú Horu. Boli sme tam žiaľ len asi 10 minút, pretože ju hneď zatvárali. 4 minúty z tých 10 som ešte venoval predavačovi sukne, ktorý neocenil môj letný outfit a moje kraťasy pod kolená sa mu skrátka na tomto treťom najposvätnejšom mieste moslimov nepozdávali. Vyjednával som s ním podmienky môjho vstupu, a keď som si ich vyjednal, spravil som si fotku a museli sme už odísť – otváracie hodiny skončili. Ale bol som tam!: ) Zvyšok dňa sme venovali Olivovej hore a Dávidovmu múzeu, ktoré každému odporúčam. Stojí asi len 10 € - jediná atrakcia, kde sme museli platiť vstupné - ale toto múzeum poskytlo prehľadnú celú históriu Jeruzalema a Izraela v asi cca 2 hodinách.

Týmto by som tento príbeh pomaly zakončil. V Izraeli sme síce neboli nejako veľmi dlho, ale bolo to tam veľmi zaujímavé a obohacujúce. Mesto, kde ako keby zastal čas. Mesto, kde atmosféru počuť, vidieť a cítiť. Aj napriek tomu, že sme tam boli na vlastnú päsť, bolo to tam veľmi bezpečné. Ľudia boli veľmi nápomocní a milí. Či už ide o židov alebo moslimov, Arméncov či kresťanov.

Vidíme sa v ďalšom cestopise! : )

Miroslav Jurčišin

Miroslav Jurčišin

Bloger 
  • Počet článkov:  79
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Snažím sa žiť s otvorenými očami. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu