Takže, začalo sa to jednoduchým povšimnutím si eventu na Facebooku. Inak by som sa o tom nedozvedel. Event oznamoval, že sa má spraviť nejaká anti akcia. Napadlo mi, že by som sa mohol na túto akciu prísť pozrieť. Po krátkom rozhodovaní, či si vezmem na seba nejaké tričko s motívom, s ktorým by som zásadne vyjadril svoj názor, padlo rozhodnutie, že také tričko radšej na seba neberiem. Nakoniec som spravil veľmi dobre. Prečo? O chvíľu :)
Po tom, čo som prišiel k prešovskej mestskej športovej hale, som zazrel zopár autobusov, a veľkoplošnú obrazovku. Na nej nejaká Márgit. Heh sorry ale v tomto akože humore sa neorientujem veľmi dobre. Pokračujeme. Keď som vchádzal do haly, všimol som si, že určitá skupinka ľudí má pri druhom vchode nejaký problém. Nechceli ich pustiť pretože na prvý pohľad bolo vidno, že majú opačný názor. Vchod strážili chlapi v oblekoch. Nuž nechcel by som s nimi mať problém. "Našťastie" som nemal problém a dostal som sa dnu.
Po tom čo som vošiel dnu, sa mi naskytol pohľad na tú Márgit a ešte nejakú kvázi humornú bytosť. Tieto bytosti sa snažili o rôzne vtipy. Ľudia sa smiali, tlieskali, skrátka zábava jak má byť. Mne akosi nič neprišlo vtipné. Neviem prečo. A to sa celkom rád zabávam. Kamoš dostal nápad, aby sme sa premiestnili. Počas tohto premiestňovania mi zazvonil mobil, preto som ostal na chodbe a telefonoval. Popri telefonovaní som cez sklenené dvere videl, ako polícia prišla k ľuďom, ktorých nepustili dnu. Neviem čo tam riešili. Ako si tak telefonujem ďalej, prišiel ku mne spoločenský unavený starší pán, ktorý sa mi príliš ako politicky zainteresovaný nepozdával a oslovil ma : ,,Vedúci, kde tu je záchod ?'' Nuž, toľko reprezentatívna vzorka.
Zaujímavú vzorku tvorili aj usporiadatelia. Na jednej strane usporiadateľ v reflexnej veste, ktorý, pri všetkej úcte, sa pohyboval s barlami. Ďalší páni, so slúchadlami od vysielačky v ušiach striehli doslova všade.
Po tom čo zaspievala nejaká speváčka, nadišiel moment, kedy prišiel pán predseda strany. Ľudia tlieskali. Počas jeho príhovoru sa jeden zo skupinky troch mladých ľudí nahlas zasmial. Chyba. Za pár minút bol vykázaný. Prejav pokračoval, ľudia tlieskali.
Po 10 minútach sme sa s kamošom rozhodli, že opustíme priestor haly. Aký som mal pocit? Mal som pocit, ako keby som sa na chvíľu ocitol v inom svete. V svete kde je všetko naprogramované vopred. Vo svete, kde sa človek môže zasmiať, len keď mu na to niekto dá pokyn. Vo svete, kde ľudia tlieskajú aj keď na to nemajú dôvod. Vo svete, v ktorom sa môžem veľmi rýchlo dostať na druhú stranu dverí a stať sa nepriateľom štátu. V atmosfére zla..
Neviem ako by ste sa cítili vy, ale ja mám po tomto mítingu dojem, že s týmto treba čím skôr skoncovať. Po pravde, naplnil ma pocit akéhosi strachu. Strachu zo straty slobody. Ostal zlý pocit...
