Spisovateľka Kristína Royová zverila svoje myšlienky peru a papieru a tak vzniklo množstvo literárnych diel. Je známa ako realistická a zároveň romantická spisovateľka kníh s duchovným obsahom. To znamená, že ukazuje ľudí takých akí skutočne boli – remeselníci, sedliaci, šľachtici, učitelia, ľudia obyčajní, vznešení, krásni, ale aj hriešni. Na druhej strane je však optimistka a verí, že človek sa môže meniť k lepšiemu a že existuje Boh, ktorý mu v tom podáva pomocnú ruku.
Prvým významným dielom Kristíny Royovej je novela „Bez Boha na svete“, jej najprekladanejšie dielo. Ako vznikla? Na začiatku myšlienky bol inzerát v novinách, o ktorom Kristína napísala, že ju k napísaniu príbehu priviedol. Vo februári 1893 čítame v Národných novinách: "Prosba - Kto z našich spisovateľov a priateľov mládeže mal by v stolíku svojom snáď už hotovú nejakú prácu v duchu kresťansko–mravnom, ktorá by sa hodila pre našu mládež, toho veľmi prosím, aby mi ju prepustil a bezodkladne poslal. Kto si úprimným priateľom mládeže, máš príležitosť dokázať to skutkom. Senica, na Hromnice 1893. Ján Bežo."
Royová po prečítaní inzerátu pocítila inšpiráciu od Boha a v spisovateľskom nadšení napísala za pár hodín v noci príbeh. Potom zvolala detskú nedeľnú školu, kde ho prečítala deťom. Na ne tak silno zapôsobila, že sa ju rozhodla poslať vydavateľovi. Ten novelu prijal s chladným úsudkom racionalistu, ktorý sa stretol s idealistickým emotívnym dielom. Keď si však vymenil s autorkou zopár listov, podujal sa ju vydať.
Toto jej prvé dielo predstavené na verejnosti bolo akoby jej programovým vyhlásením. Zúročila tu všetky doterajšie čitateľské, literárne a duchovné skúsenosti. Štýl, akým začala písať v „Bez Boha na svete“, bude používať v celej tvorbe. Vidíme tu realizmus vidieckeho ale aj mestského prostredia, jej lásku k deťom, k chudobným a k prírode. Mala v obľube nevýznamných a zaznávaných ľudí - pozitívnymi postavami sú starý pastier, či hrobár oproti bohatým a zabezpečeným dedinčanom. Hlavná postava Martinko je sirota, vyrastá bez ľudskej lásky a bez poznania Boha. Zdá sa, že Kristína v ňom zobrazila samu seba. Tiež sa vyrovnávala so stavom „bez Boha“. Hoci o Ňom mala informácie, nemala s Ním vždy takú hlbokú a osobnú skúsenosť. Obrazom jej vlastného hľadania vzťahu s Bohom je Martinkove osobné uvažovanie. Martinko, podobne ako sestry Royové, nenašiel Krista v cirkvi. Priviedol ho k Nemu mladý kazateľ, ktorého stretol pri ceste.
V Martinkovi rozpráva autorka nielen o sebe, ale aj o deťoch, ktorým sa venovala v nedeľnej škole. Kristína Royová deti poznala a vedela sa vžiť do toho, čo prežívali. Chcela, aby sa naučili byť empatické k potrebám druhých, preto zámerne vybrala pastierika Martinka a jeho pomocníka Jožka. Obidvaja sú siroty a žijú veľmi chudobne, ale zato sú neustále v kontakte s prírodou.
Novela Bez Boha na svete bola preložená do skoro štyridsiatich jazykov na štyroch kontinentoch. V južnej a severnej Amerike bola preložená do španielčiny, portugalčiny a angličtiny, v Európe do väčšiny rečí azda okrem albánčiny. Jedny z najzaujímavejších vydaní sú preklady ruského vydavateľstva Svetlo na východe – do jazykov strednej Ázie v azbuke.
Na konci 19. storočia bola táto novela vydaná v Čechách a úvodná ilustrácia pochádza od výtvarníka Františka Bízu, známeho v kruhoch českého národného obrodenia. Preslávil sa ilustráciami v detských knihách či učebniciach a aj portrétmi osobností alebo historickými výjavmi. Jeho ilustrácia pozdvihuje Royovej dielko na vyššiu stredoeurópsku úroveň.
Zatiaľ čo v politickej sfére boli Slováci a Maďari takmer nepriatelia, v oblasti nezávislých kresťanských hnutí vial duch Božej lásky a spolupráce. Jeden z maďarských prejavov priateľstva voči Slovákom bola aj táto knižka v maďarčine.
Ďalším zaujímavým vydaním Bez Boha na svete je maďarské z obdobia pred 1. svetovou vojnou („Isten nelkűl a villágban“). Zatiaľ čo v politickej sfére boli Slováci a Maďari takmer nepriatelia, v oblasti nezávislých kresťanských hnutí vial duch Božej lásky a spolupráce. Konkrétne to znamená, že napríklad maďarskí študenti sa pred zákonom zastali slovenského evanjelistu Jána Roháčka (V knižke sa stretáva s Martinkom v postave predavača Biblií). Jeden z maďarských prejavov priateľstva voči Slovákom bola aj táto knižka v maďarčine.
Bez Boha na svete je prvým literárnym dielom zo Slovenska, ktorého bolo preložené do čínskeho jazyka (rok 1933). Royovský Modrý kríž spolupracoval s viacerými svetovými hnutiami a tak aj s anglickými misijnými alebo charitatívnymi spoločnosťami, ktoré pôsobili v Ázii. Bez Boha na svete je napísaná takým zrozumiteľným štýlom, a približuje kresťanstvo tak jednoducho a pútavo, že sa hodila aj do vzdialenej čínskej kultúry.
Kristína Royová sa o svojej prvotine vyjadrila takto: ..knižočka sa číta, ako keď uteká horský potôčik. Vyprosená, bola ona darom Božím, a zanechala hlboký dojem, najprv v mojom vlastnom srdci, potom u detí.
