Takto uvádza Kristína Royová Miroslava Ursínyho, hlavnú postavu románu Za vysokú cenu. Vždy ochotný pomôcť, starostlivý, láskavý, empatický, prichádza sa zamestnať v lekárni „U zlatej ľalie“ ako asistent principála (lekárnika – majiteľa).
Príbeh sa odohráva pred rokom 1918, nájdeme v ňom niekoľko dobových zaujímavostí. Nový lekárnik – asistent má celkom opačné názory ako majiteľ lekárne, no ten mu necháva v konaní voľnosť. Prvá z novôt je zrušenie nedeľného predaja. Vedeli ste, že počas Rakúsko-Uhorska boli v nedeľu bežne otvorené obchody? Ursíny sa rozhodne otvárať len v prípade pohotovosti. To znie rozumne, hlavne z pohľadu gazdinej, ktorá si v tej chvíli uvedomí, že má po rokoch prvý krát voľno.
Ďalšia nová vec je zmenená atmosféra v lekárni. „Ľudia, čo pre lieky chodili, boli navyknutí na hrdé vzozrenie apatekárove. Nikdy žiadnej maličkosti nepredal, ba ani liek sám nezabalil. Okrem pozdravu nikdy s nikým slova neprehovoril. Návštevníci apatieky príjemne užasli, keď sa mladý asistent rozprával s každým prívetivo. Jeho milý, láskavý hlas pôsobil na utrápené srdcia dobre, veď ľudia, čo do lekárne prídu, sú temer vždy a všetci utrápení. A čím bol kto chudobnejší, tým on bol k nemu láskavejší.“ Royová mala svoj ideál, ktorý vložila do tejto postavy. Kto pozná jej dielo, uvedomí si určitú podobnosť s Metodom v novele Sluha, v ktorom sa spája skromnosť spojená s ochotou pomáhať. Podobný je aj pán asistent, všetko si robí sám, nepotrebuje gazdinú ani slúžku. Nenechá sa obsluhovať, „aj izbu si upratal, aj posteľ ustlal sám, aj drevo doniesol..“ Nemá veľa drahého oblečenia, ale zato dosť kníh.
Na čele lekárne stojí majiteľ - principál, ktorý sám má lekárnické vzdelanie. V budove, kde sídli lekáreň, má byt aj on. Pán Manfréd Korimský, žije len so synom a o domácnosť a upratovanie lekárne sa mu stará gazdiná. Zamestnáva svojho syna ako lekárnika, dvoch učňov a neskôr aj asistenta. Jeho lekáreň mala tri časti, obchod, laboratórium a byt. Laboratórium bývalo nazývané aj „lúčebný kabinet“, pričom lúčba je archaické slovo pre chémiu, z toho v slovenčine dodnes zostalo len slovo „zlúčenina“. Tu sa odohráva jedna z prvých dramatických scén románu. Syn pracuje v laboratóriu, kde „následkom odvaru a silného kúrenia panoval omamujúci zápach a horúčosť.“ Keď odpadáva, otec mu chce podať limonádu na osvieženie, ale namiesto toho mu podá silný jed. Je to tragédia, no skúsený lekárnik vie hneď podať protilátku. Otrávi svojho syna, okamžite ho zachráni, ale ten zostane dlhodobo chorý. Od tej chvíle nadobudne odpor ku lekárnickej práci a preto musí zamestnať asistenta, ktorý prevezme celú zodpovednosť. Tým sa vlastne celý príbeh rozbieha.
Royová vychádza z pozorovania reálneho života okolo nej. Podobne, ako sme si všimli pri jej opise remeselníkov v iných dielach, neopisuje odborné postupy a nie sú tu ani konkrétne názvy chemických prípravkov. Zameriava sa na medziľudské vzťahy, partnerstvo, manželstvo, rozvod a následky, ktoré z neho plynú. Nešťastné a rozbité rodiny hľadajú zmysel života. Kristína Royová ponúka riešenie vo vzájomnom odpustení, čo nie je to ľahká cesta a mnohým sa to nepodarí. Ale zranené duše musia nejako žiť ďalej, preto Royová upiera zrak na Krista a pevne verí, že On môže dať silu aj v ťažkých časoch.
