Ako mlynár zabil capa..
Blízkym spolupracovníkom sestier Royových bol Michal Krúpa. Tento pôvodne podomový obchodník si v roku 1902 založil v Starej Turej kamenný obchod. V podnikaní sa mu darilo, v rokoch 1910 – 1914 si vyskúšal aj mlynárske remeslo. V časoch pred 1. svetovou vojnou skupoval Krúpa obilie a dával ho mlieť na tzv. „obchodnú“ múku. Prišiel na to, že by nebolo zlé mať svoj vlastný mlyn. Na dnešnej Hurbanovej ulici bol starý vodný mlyn, ktorý začal po dlhšej dobe nečinnosti čistiť majiteľ menom Urbančík. Michal Krúpa od neho mlyn odkúpil. Staroturianski mlynári, ktorých bolo vtedy veľa, sa smiali, že „Krúpa zabil capa“, lebo zariadenie mlyna bolo v naozaj zlom stave.
Michal Krúpa sa však dohodol s akýmsi majstrom z Moravy, ktorý v Starej Turej opravoval pílu, a začali dávať mlyn nanovo do poriadku. Z Pardubíc objednali najnovší typ valcov, z Moravy najnovší typ lúpačky (stroj na lúpanie niektorých plodín) a uviedli mlyn do prevádzky.
Krúpovi mali mlyn aj obchod plný múky. Ostatní mlynári sa už nesmiali, pretože ich mlyny išli naprázdno. V tom čase nebolo v okolí veľa mlynov na valce a preto sa zákazníci zo susedných obcí hrnuli ku Krúpovi. Ten si najal tovariša a keďže najstarší syn Michal chcel byť radšej stolárom než mlynárom, nakoniec si do mlyna pribral aj spoločníka.
Naraz mať na zodpovednosti mlyn aj obchod bolo na Michala Krúpu však priveľa. Mlynárska práca otcovi ani ďalším synom nevyhovovala – spomínali, ako sa v mlyne vždy nahltali prachu. Nakoniec mlyn predali a nechali si len obchod.
Dôstojnícky súboj
Keď spomíname modernizáciu mlynárstva, vráťme sa ku Kristíne Royovej. V minulom článku sme spomínali román „Vo vyhnanstve“, kde bol jednou z hlavných postáv mlynár Kozima. Jeho príbeh je veľmi zaujímavý – kedysi mal remeselný mlyn na južnom Slovensku. V blízkosti pôsobil aj jeho konkurent – priemyselný mlynár, továrnik. Royová týchto dvoch mlynárov porovnáva, jeden je remeselník, druhý pán.
Dej začína, keď továrnikov syn, vojenský dôstojník zastrelí v tajnom súboji svojho najlepšieho priateľa. Má veľké výčitky svedomia, skoro príde o rozum, úplne stratí reč a dostane sa do problémov s políciou. Súboj sa odohrá pred Kozimovým mlynom. Ten by mohol svojho konkurenta udať a tak ho zničiť. Hoci nie je kresťan, rozhodne sa mladého muža zachrániť, aj keď jeho otec je jeho nepriateľ. Predáva mlyn, kupuje druhý v celkom inom kraji Slovenska a mládenca si berie za tovariša. My vstupujeme do príbehu až v prostredí dedinského mlyna a spoznávame, ako si tu žijú a ako funguje mlyn, hlavne vzťahy zamestnancov a obyvateľov.
Mlynárka - potratárka
Spolupracovník Krúpu a Royových, Samuel Činčurák z Ozdína (okres Poltár) sa ako spisovateľ snažil napodobňovať Kristínu Royovú. V novele „Tajní vrahovia“ opísal postavu ženy mlynárky. Zatiaľ, čo jej manžel bojuje v 1. svetovej vojne, ona sa stará o mlyn. Dala by sa porovnať s podobnou osobou, matkou mlynárkou v románe „Stratení“.
Obidve ženy sú veľmi silné osobnosti, vlastne riadia celú organizáciu rodinnej firmy. Ide o negatívne postavy, pre ktoré autori čerpajú námet v bežnom živote. V regióne, kde pôsobil Činčurák, išlo o tzv. inštitút svokry, ktorá dohliadala na svoju komunitu. Staré matky rodín napríklad prísne kontrolovali jednodetstvo a podporovali potraty, aby sa nedelili majetky.
V „Tajných vrahoch“ s mlynárkou spolupracuje tovariš, ktorý je nesvedomitý zhýralec a alkoholik. Popri práci fajčí cigarety a pre jeho nepozornosť mlyn vyhorí. V dražbe zhorenisko kúpi ich bývalý učeň a vybuduje nový mlyn na celkom iných morálnych základoch.
Obidva príbehy žien „vládkyň“ sú na jednej strane odstrašujúcim príkladom a na druhej strane vzorom, ako sa vzoprieť okolnostiam. V Royovej románe „Stratení“ sa syn postaví proti mlynárke a vyhostí ju z domu. Až potom sa začnú vzťahy naprávať a práca začne fungovať.
Ovocie vyhnanstva
Príbehy sú hlboko ľudské, svet royovských autorov nie je čiernobiely. Niektoré postavy skončia zle, ale iné naopak nájdu silu zmeniť sa. Muž, ktorý zastrelil svojho priateľa je „vo vyhnanstve“, kde má čas zamýšľať sa nad sebou. To prinesie dobré ovocie nielen jemu, ale aj okoliu. Títo spisovatelia majú osobné skúsenosti s evanjeliom a nezabúdajú na to ani pri písaní. Ich Boh je reálny a pôsobí v ľudskom živote.
(Na obálke ruského vydania knihy Kristíny Royovej „Bludári“ sa nachádza veterný mlyn. Na rovinách strednej Ázie to mohla byť bežná vec. Keďže u nás sa využívali skôr vodné mlyny, na obrázku ide o fantáziu zahraničného vydavateľa..)
