Rok 2007
V roku 2007 to bolo jednoznačné. Rozhodli sme sa pre dovolenku celý prvý júlový týždeň s tým, že jeden deň ušetríme. Horúce dni z predchádzajúceho obdobia naznačovali naozaj pekné zážitky. Vybrali sme si putovný štýl a jednou zo zastáviek našej cesty mali byť aj Vysoké Tatry, predovšetkým cesta lanovkou na Lomnický štít. Túra v Tatrách nebola v pláne, až v ďalšie dni v Slovenskom Raji.
Počasie však chcelo inak. Úplne sa zmenilo.
Hneď po príchode k parkovisku pri lanovke nám oznámili, že tieto nepremávajú. Ani na Skalnaté Pleso a už vôbec nie na Lomničák. Rozmýšľali sme, čo teraz, tak sme sa rozhodli pre krátku túru na Hrebienok a možno ďalej. Momentálne nepršalo, tak sme dúfali, že to vydrží. Vydržalo to napokon celú cestu zo Smokovca na Hrebienok. Odtiaľ začal liať pichľavý dážď.
Kráčali sme magistrálou k Zamkovského chate po šmykľavých kameňoch chodníka. Sem-tam mraky dali cestou nakúknuť aj trocha ďalej.
Bolo to až smiešne, keď som v úseku k Skalnatej chate rýchlo vyťahoval foťák, kým sa malý otvor medzi oblakmi nezakryje.
Niekedy to trvalo skutočne asi len pol minúty.
Lomničák sme nezazreli, zostal pre nás ukrytý v ťažkých mrakoch.
Zostup do Tatranskej Lomnice bol o blate.
Na druhý deň sme pokračovali Slovenským Rajom. Prielom Hornádu sa vcelku vydaril, dážď nás chytil iba pri Letanovskom mlyne, ale aj tak...
Rok 2008
V roku 2008 sme sa už rozhodli pre čisto turistickú záležitosť s plánom: v sobotu prejsť Malú a Veľkú Studenú dolinu a v nedeľu výstup na Kriváň. Tentoraz sme sa ubytovali v stane v kempe v Starej Lesnej. A znova: celú cestu fajn počasie, aj v Poprade, ale nad Tatrami čierne mraky, ktoré neveštili nič dobré. Ale čo už.
Noc sme prežili v pohode, možno aj trocha pršalo, ale nevímali sme to. Aj ráno vyznievalo ešte v celku optimisticky, keď napriek mrakom boli vidieť jednotlivé štíty.
Vystúpali sme na Hrebienok a magistrálou prešli k Zamkovského chate.
V stúpaní od nej k Téryho chate sme zo začiatku nikoho nestretali. Po oboch stranách boli vidieť končiare, tak sme sa ešte tešili, že tentoraz nám to možno predsa len vyšlo. Možno...
Ako sme prišli k stúpaniu pri vodopáde, náhle sa všetko zmenilo. Dolina sa schovala do hmly, takže sme videli len chodník pred sebou a zostatky snehu.
Len občas bolo vidieť niečo z vrcholcov.
Na Téryho chatu sme prišli celý premočení, takže sme si spravili krátku prestávku na čaj.
A potom cez Priečne sedlo. Pozbierali sme sa z chaty menšia skupinka a vybrali sa spoločne do hmly.
Ako sme sa približovali ku skalnej stene, bolo to len horšie. Ale povedali sme si, že prejdeme. Prešli sme snehom, miestami sa pridŕžajúc rukami. Bol celkom zľadovatelý, ako naň neustále pršalo.
Reťaze, ktoré sa z čista jasna objavili sa strácali kdesi v nekonečnej výške. Vrchol nebol vidieť.
Ale prešli sme. Sutina z druhej strany sa nepríjemne šmýkala, miestami sme chodník museli hľadať.
V Zbojníckej chate nás ale potom čakalo príjemné sucho.
Pri zostupe Veľkou Studenou dolinou sa dážď ešte zhoršil.
Do kempu sme prišli úplne premočení a liať stále neprestávalo. Veci sme preto dali do auta, kde mohli aspoň trocha vyschnúť.
Druhý deň nám neprial vôbec. Z rána to ešte vyzeralo pri pohľade na západ, že sa to môže roztrhnúť, ale ako sme pokračovali smerom k Podbanskému, nastala taká tma a hmla, že bolo ledva vidieť asfaltku. S dosť veľkým rozmrzením sme sa nakoniec rozhodli vzdať to a o výstup sa vôbec nepokúšať. Ešte sme mali v pamäti Veľký Rozsutec z minulého roka a absolvovať výstup za podobných podmienok by bolo zbytočné.
Môžem už len dodať, že ako sme prešli na juh k Breznu, počasie sa úplne zmenilo a nás privítala jasne modrá obloha a horúce slnko.
Z toho dôvodu si preto kladiem otázku, či je aj tento rok vhodný na absolvovanie túry v tomto termíne, alebo ju radšej preložiť.
Inak: v tých dňoch je Celoslovenský zraz KST, takže neviem. Nech mi ostatní prepáčia, ak im prinesiem dážď. Alebo to platí iba pre Tatry?
