Túru sme začali niečo pred 7:00 hod od smerovníka za hotelom Grand už v spomenutom Starom Smokovci. Žltou značkou sme vyšli smerom do "toho", čo zostalo z lesa po veternej kalamite. Zo začiatku bol pohľad skutočne smutný, neskôr sa však situácia zlepšila a les ďalej hustol.
Táto časť, pre niekoho, kto ide čisto len za vysokohorským skalnatým terénom, nezáživná a zbytočne únavná (podľa značenia až po Sliezsky dom je to 2 hod a 25 min), bola nakoniec tou chvíľou, kedy sme si tatranské prostredie vychutnali takmer v absolútnej samote (jediných ľudí sme stretli pri prvom smerovníku, kde sa pripája modrá značka; lesníci tu robili avizovaný prieskum návštevnosti TANAP-u, tak sme prehodili pár slov - potvrdili, že dnešné pekné počasie + to, že je víkend urobia s návštevnosťou svoje).
Pokračovali sme ďalej, les pomaly prechádzal do kosodreviny. Neskôr, ako sme prešli popri horskom hotely, terén sa zmenil na skalnatý.
Taktiež aj počet ľudí, ktorý sa vyhrnuli do ústia Kvetnice a pokiaľ my sme si robili prvú dnešnú prestávku, predbehli nás našim smerom.
Chodník sa neustále vlnil vo svojom stúpaní. Prešiel okolo Velického vodopádu, neskôr okolo Dlhého plesa až k reťaziam pod Poľským hrebeňom. Takisto Kvetnica robila radosť svojmu menu.
Tu sa postup spomalil, keďže prechod je obojsmerný a museli sme čakať na voľnú stenu.
Čo nás trocha znepokojilo, boli ťaživé oblaky zakrývajúce časť hôr smerom k "nášmu" štítu.
Ďalšia niekoľkominútová prestávka a už sme liezli hore do skál, na vrchol štítu. Na niektorých miestach bolo potrebné pomáhať si rukami, jeden krátky úsek bol zabezpečený reťazou. Asi v polovičke výstupu svah ešte viac zošikmel, robili sme si prestávky na predýchanie.
Na vrchole sme potom posedeli dlhšie. V dolinách a podhorí muselo byť pekné počasie, lebo viditeľnosť bola dosť dobrá, ale tu hore sa neustále menilo. Prichádzali nové oblaky, o chvíľu sa opäť vyjasnilo. V pozadí boli chvíľu vidieť Belianske Tatry.
Zato špičku Lomnického štítu sme nezazreli vôbec.
Najideálnejší bol pohľad na juh na Slavkovský štít a Bradavicu a do Veľkej Studenej doliny.
Alebo smerom dolu severnou stenou do priepasti na Zmrznuté pleso a chodník, kadiaľ sme mali ďalej pokračovať k sedlu Prielom.
Zostúpili sme naspäť na Poľský hrebeň a potom dole až k Zmrznutému plesu. Odtiaľ chodník začal stúpať a neskôr suťou až po sedlo. Toto sedlo je obojsmerné. Už pohľad naň z diaľky vyzeral trocha extrémne, keď malé postavy klesali alebo zostupovali stenou, držiac sa reťazí.
Pri vstupe do komína sme zistili, že prechod nebude taký náročný, ako vyzerá. Po stupačkách, držiac sa reťaze, sme boli o chvíľu hore.
Znova sa pred nami rozprestrela Veľká Studená dolina, v pozadí so Zbojníckou chatou. Začali sme zostupovať. Klesanie bolo tak ostré, že kolená dostávali riadne zabrať. Asi najviac za celý deň. Chodník sa miestami zosúval pod nohami, takže bolo treba dávať pozor a občas sa pridržiavať.
A znova pohľady do vrchnej časti doliny.
K Zbojníckej chate to už potom nebolo ďaleko. Znova sme urobili prestávku, zajedli si a začali s konečným zostupom do Starého Smokovca. Tento už prebehol rýchlo a pár posledných pohľadov ukončilo tento príjemný deň.
