odchádzam ako telefónne búdky
v mestách plných taxíkov
kde v horúcich upršaných letách
strašia na balkónoch
melónoví strašiaci
bez drobných
bez telefónnych kariet
vo vrecku s mobilom
ešte stále snívam
nechávam sa unášať
vlastnými pocitmi
bez výsledkov
zobrazujúcimi sa
v rozpracovaných grafoch
pri jazierku oddychuje
pár sfetovaných chlapcov
so záujmom si prezerajú cigaretu
medzi prstami žmolia jej koniec
a oblizujú si vysušené pery
dievčatá oproti sa hanbia
hádžu si vlasy do tváre
nech im nevidím do očí
myslím na teba pri svojich prechádzkach