Teraz a potom

Izba plná vôní, nie však tých príjemných, práve naopak. Staré veci a zhnité ovocie, ľalie zomierajúce priamo pod oknom. Do toho prenikavý závan alpy a podivných mastí, ktoré majú prinavrátiť zdravie zostarnutému telu. Nad stolom lietajú vínne mušky, hoci víno sa dávno vylialo do kanálov. Radšej otupiť betónové múry ako ľudské zmysly. Múry sa na rozdiel od človeka len ospalo natiahnu a ostanú chladno hľadieť na zakalenú vodu.

Písmo: A- | A+
Obrázok blogu
(zdroj: lomihnat)

Porcelánové misy sú zaprášené, asi sem nikto pravidelne nechodí. Prach sa usádzal pomaly, v narastajúcich vrstvách sledoval dianie v izbe a mapoval jej históriu. Za asistencie zeleného koberca, ktorý bolestne kričal pri každom kroku. Hrozivé obrazy na stenách ponuro hodnotia každý pohyb. Som si istá, že stačí naznačiť úsmev a nemilosrdne vás zrazia k zemi. Hľadia na svet cez svoj oklieštený rám, poznačený hladom červotočov. Uznávajú len modlitby, ktoré sa vznášajú vo vzduchu ako našuchorené oblaky. Ich slová sa strieborne lesknú a presvetľujú každý roh nielen izby, ale ja mňa. Mám chuť pobozkať tie zošúverené ruky, ktoré držia modlitebnú knižku. Jemne prejsť po vytŕčajúcich žilách a prehovoriť ich, aby ešte chvíľku pracovali podľa všeobecných pravidiel života. Kyslík cez pľúca do srdca a odtiaľ zase von. Bez zbytočných zastavení.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odpovedám na otázky a snažím sa pýtať. Prečo sú v skrini odložené dokumenty o nežidovskom pôvode a prečo je na nich rok 1942. Na koho čaká ten skrčený svadobný klobúk. Na čo je dobrý citrón na chrbte. A kto je to dieťa na fotografii. Vráskavé líca sa usmejú. Nie, nevyhladia sa, nestratia sa, nevsiaknu do pokožky. Len sa rozlejú do úsmevu, roky lietajú v mysli ako vrabce. Občas ďobnú do nejakej spomienky, ale väčšinou sa len splašene naháňajú nad zožatým obilím.

Z izby najskôr zmizne žena s dlhými striebornými vlasmi. Potom sa stratia skrine, strážkyne tajomstiev a starých kabátov. Posteľ so siedmimi plachtami a štyrmi vankúšmi, ktorá vŕzga mi každom pohybe. Teraz sa mi však zdá, že skôr plače, trhanými zvukmi dáva najavo svoj žiaľ a náhlu samotu. Všetko musí postupne zmiznúť, pretože nastupuje nová éra. Má charakteristickú vôňu, ktorá sa vínnym muškám vôbec nepáči a spolu s červotočmi podniknú hromadný exodus. Toto miesto už nepoznám, zmenilo sa tak, ako som sa zmenila i ja. Kráčam na vysokých opätkoch a nepýtam sa na to, čo ma naozaj zaujíma. Do rúk chytím malú ruku, je mäkká a teplá. Teraz bude musieť dlho rásť, spoznávať a skúšať, kým príde čas, aby to všetko uchovalo v jednej izbe. Potom to rozdá, zapečie do lekvárových buchiet, poskladá do naškobených plachiet. Ja si zatiaľ sadnem do trávy. Budem čakať, kedy sa teraz zmení na potom.

Barbora Jurenová

Barbora Jurenová

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  1x

neviem dýchať proti vetru a bojím sa sliepok. Zoznam autorových rubrík:  Súkromné,  Nezaradené

Prémioví blogeri

Martin Sukupčák

Martin Sukupčák

127 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

215 článkov
Karol Galek

Karol Galek

131 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,275 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu