Hornooravská nemocnica prešla viacerými zmenami, niekoľkokrát zápasila o prežitie a dnes, keď má priestor takpovediac vyárendovaný a jej stav zastabilizovaný, očakávam zlepšenie podmienok nielen pre pacientov, ale aj pre zamestnancov. Nebudem zastierať, že nemocnica v tom, aby boli pacienti spokojní, zaostáva, ale po tom, čo som sa začala zaujímať o problémy sestier, asi aj chápem prečo. Človek dokáže zo seba vydávať maximum, ale pokiaľ za to nie je slušne ohodnotený, chuť a zápal sa scvrkáva až príde k hranici, za ktorú odmieta ísť, pretože sa to podpisuje na jeho zdraví, často i vzťahoch, alebo priamo na nemožnosti zabezpečiť slušný život hodný prislúchajúcemu vzdelaniu i praxi.
Je podľa vás v poriadku, ak zdravotná sestra, ktorá dnes potrebuje vysokoškolské vzdelanie, zarába len o čosi viac, ako je minimálna mzda na Slovensku? Sestry v Hornooravskej nemocnici vedia, o čom píšem a čo je najsmutnejšie, ich platy sú (podľa ich slov) výrazne nižšie ako platy v ostatných nemocniciach, ktorých zriaďovateľom je Žilinský VÚC. Napriek tomu, že nemocnica má vyrovnaný rozpočet, na výplatnej páske vidia menej peňazí. Je to iste demotivačné, diskriminačné a nespravodlivé.
Začiatkom októbra som poslala otvorený list predsedovi Žilinského samosprávneho kraja Jurajovi Blanárovi a riaditeľke Hornooravskej nemocnice v Trstenej pani Eleonóre Kadlečíkovej.
Pán predseda odpísal. Síce nezaručil, ani nenačrtol možnosti riešenia, pretože to nemá v kompetencii, ale aspoň odpísal. O mzdách rozhoduje v plnej miere jej riaditeľka. Slušne povedané – vyzul sa z toho. Ale aspoň zareagoval.
Inak to bolo v prípade pani riaditeľky Ing. Eleonóry Kadlečíkovej. Ako môžeme žiadať od občanov, aby sa správali zodpovedne, ak človek, ktorý je postavený do vedenia a jeho povinnosťou je pracovať pre občanov, nedokáže sformulovať odpoveď na oficiálny list podpredsedníčky parlamentu? Ak odmieta komunikovať so mnou, ako sa potom môže správať k svojim zamestnancom, veď celé to má i morálny rozmer!
Sestry vykonávajú zodpovednú prácu a mali by byť adekvátne zaplatené. Nie je spravodlivé aby doplácali na dlhodobé dobré hospodárenie najnižšími platmi a iné nemocnice, ktoré sú doteraz v dlhoch s prehľadom zaplatia svojich zamestnancov lepšie? Aká je v tom logika?
Rozumiem tomu, že časy, kedy sme mali nastavenú tabuľku pre celú republiku, sú preč, ale prečo tolerujeme toľkú nezodpovednosť? Prečo dopustíme, aby tí, čo neustále zadlžujú a zneužívajú systém, napr. aj vyššími platmi, mali na výplatnej páske viac peňazí ako ich kolegovia z nemocnice, ktorá je len niekoľko desiatok kilometrov vzdialená a hospodári zodpovedne?
Pani riaditeľka, vy sa podieľate na dobrom výsledku hospodárenia nemocnice, nechcete sa podieľať aj na spravodlivom, transparentnom a prehľadnom systéme vyplácania miezd svojim verným zamestnancom, ktorý ich bude spájať, a najmä vracať chuť do práce? Alebo skutočne kalkulujete s tým, že situácia na trhu práce je zlá a ženy každý deň tŕpnu, či neprídu o svoje miesto? Všetci do zahraničia neutečú, ale ľahko sa môže stať, že čochvíľa nebude o takéto zamestnanie záujem a sama budete stáť pred problémom ako obsadiť poddimenzované pracoviská. Aká je perspektíva tých, ktorí pracovali v nemocnici celý život a boja sa, že budú mať dôchodok blížiaci sa dávke v hmotnej núdzi a nie výsledku odbornej celoživotnej práce?
Pani riaditeľka, verím že svoje mlčanie prerušíte a začnete riešiť zložitú situáciu sestier a ostatných zdravotníckych a iných zamestnancov. Za to vám vopred úprimne ďakujem.
