Keď nevieme kam z konopí, vypneme parlament?
Súčasná vláda Roberta Fica prekročila magickú hranicu 100 dní hájenia a odteraz ju už smie každý i kritizovať (doteraz sa premiér tváril urazene, ak sa niekto opovážil kritizovať jeho „vládu kontinuity a pokroku“ za to, že nekoná). Všetci sme očakávali rýchlosť konania, ale dočkali sme sa len chabého riadenia parlamentu v podaní nováčika predsedu Danka, ktorého nezrozumiteľné výroky kolujú po internete ako hit a jeho neschopnosť je očividná. A ktorého sklon k totalitným manierom je neprehliadnuteľný. V pohode dáva veci, na ktoré si netrúfol ani jeho predchodca Paška.
Celková situácia premiéra Fica nie je na závidenie. Zdravotné problémy, predsedníctvo v Rade EÚ, Brexit. A popritom škandály, zavinené i tie, ktoré „iba kryje“, vydieranie koaličných partnerov a fakticky rozpadnutá koalícia, ktorú držia pokope iba materialistické a egoistické motívy.
Doteraz najsilnejšie rezonuje kauza „Bašternák“, ktorá poukazuje na prekrývanie daňových únikov politickými špičkami. Obávam sa, že o krátky čas sa stane práve táto kauza príkladom pre ďalších, ktorí vidia, že na Slovensku treba mať len tých správnych spoločníkov z radov politikov a vybavíte čokoľvek, aj miliónové vratky. Je mi ľúto všetkých poctivých podnikateľov a živnostníkov, ktorí neotravujú vzduch svojimi nič nerobiacimi eseročkami, starajú sa o svoje rodiny a odmenou sú im za to jedine z roka na rok sa zhoršujúce podmienky na podnikanie.
V rámci tejto kauzy sme očakávali rýchlosť konania premiéra, predsedu parlamentu, koaličných partnerov, ale najmä a predovšetkým orgánov činných v trestnom konaní. Nedočkali sme sa. Opozícia využíva legálnu možnosť zásahu a to je zvolanie mimoriadnych schôdzi s návrhmi na vyslovenie nedôvery členom vlády.
Som presvedčená, že minister Kaliňák nemá čo robiť vo svojej funkcii. A je mi ľúto, že premiér svojho ministra tvrdohlavo kryje, nekoná a spolieha sa na zaklínadlo, že netreba „robiť hanbu“ počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Nič nemôže byť pre Slovensko väčšou hanbou ako premiér, ktorý býva (možno i vlastní byt) v dome človeka dôvodne podozrivého z daňových podvodov a obhajuje svojho ministra, ktorý obchoduje s čudnými a podozrivými ľuďmi a jeho transakcie nie sú vierohodne vysvetliteľné. A predseda parlamentu Danko, ktorý sa správa ako veľmož s božskou silou, im sekunduje, tvári sa ako majiteľ parlamentu a chce si ho prerobiť po svojom. Ak tričká, horalky a plagáty povýši za najvyšší záujem a prioritu práce parlamentu, tak musím konštatovať, že pán Danko nechápe funkciu parlamentu ani svoju vlastnú.
Apelujem na pána Bugára a jeho stranu i na tých, ktorí sa ešte tvária ako členovia Siete, aby pozbierali zvyšky svojho charakteru a nekryli a neobhajovali neobhájiteľné, ale aby začali konečne robiť to, čo svojim voličom sľúbili, obhajovať ich záujmy, chrániť ich peniaze pred zlodejmi a pokojný život v krajine, ktorú im už opäť chce niekto ukradnúť.
Schôdze na vyjadrenie nedôvery členom vlády sa rozhodli vládni poslanci obštruovať, nič múdrejšie im nenapadlo. A tým sa rozhodli šliapať po ústave a nedodržiavať ju. Vo chvíli beznádeje, keď sa „otcovia vlasti“ Fico, Danko a Bugár v Štrasburgu tvária ako spravodliví a čestní zástupcovia predsedajúcej krajiny, sa ich adlátusi v druhom rade uchýlili k úbohému kroku – jednoducho vypli mikrofóny, hlasovacie zariadenia, aj kamery. Vypli parlament a odstrihli Slovensko od diania v parlamente. Pán Fico sa často rozčuľuje nad tým, že opozícia nerobí to, čo má, že prenáša politiku z parlamentu do ulíc. Dúfam, že si uvedomí, že do ulíc vyháňa opozíciu a demonštrantov on sám a jeho „parťáci“.
Aj preto sa budú po celé leto konať protesty, ktoré nám budú pripomínať neslávnu stránky našej vlády, ktorá si dokáže ochrániť „svojich“ ľudí a okrádať všetkých ostatných . Nenecháme sa „vypnúť“.
