Na základe podnetu, ktorý sme dostali na Výbor pre ľudské práva (a ktorý kolegyňa Blahová zverejnila začiatkom septembra na blogu) s informáciami, že v resocializačnom stredisku malo dochádzať k sexuálnemu zneužívaniu maloletých a k hrubému zaobchádzaniu s klientmi, sa uskutočnila séria poslaneckých prieskumov. Bol zrealizovaný v inštitúciách, ktoré priamo zodpovedajú za výkon opatrení – na Ústredí práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), Úrade práce v Piešťanoch, v resocializačnom zariadení Čistý deň a v závere na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) s členmi akreditačnej komisie.
Na Výbore pre ľudské práva sme minulý štvrtok schválili výsledok našej niekoľkotýždňovej práce - záverečnú správu z prieskumov, ktorá obsahuje aj množstvo odporúčaní. Na ťahu je momentálne MPSVaR, jemu pošleme závery a odporúčania a nám len zostáva dúfať, že sa nimi budú reálne zaoberať.
Pri prieskumoch sme sa zamerali (predsa len sme výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny):
na dodržiavanie ľudských práv, na ochranu maloletých a ich práv,
na dodržiavanie zákonnosti postupov orgánmi štátnej a verejnej správy,
na kvalitu poskytovaných služieb a kvalitu života maloletých klientov v zariadení.
Na začiatku minister Richter deklaroval, že ide o „ojedinelý podnet jednej matky“, že náš systéme sociálno-právnej ochrany detí máme nastavený dobre. Dnes však môžeme konštatovať, že ide o jednoznačné zlyhanie celého systému!
ÚPSVaR dostalo v priebehu 2 rokov 5 podnetov súvisiacich so zariadením Čistý deň (informácia z prieskumu). Rodičia sa sťažovali na zlé zaobchádzanie s ich deťmi, psychické a fyzické týranie, zákazy návštev rodičov v zariadení, hladovanie, nezabezpečovanie zdravotnej starostlivosti ani v akútnych prípadoch, strihanie vlasov.... Kontrolu však ÚPSVaR poslalo do zariadenia až na podnet Markízy, teda vtedy, kedy hrozilo odvysielanie reportáže o tom, že v zariadení malo dôjsť k sexuálnemu zneužitiu maloletých priamo zamestnancami zariadenia. Smelo sa teda môžeme domnievať, že ide o zariadenie, ktoré bolo dovtedy pod akousi neštandardnou ochranou poskytovateľov finančného príspevku, ÚPSVaR (aj napriek množstvu sťažností, ktoré boli podávané). Až keď bol prípad medializovaný a tlak verejnosti neúprosný, začalo sa vo veci konať.
A ako? Podnet o podozreniach zo sexuálneho zneužívania sa riešil vyslaním kontroly zameranej na spisovú dokumentáciu a psychologickú starostlivosť. Čítate dobre! A aj napriek tomu zo štyroch náhodne vybratých spisov boli zistené také vážne pochybenia a zlyhania, že ak by išlo MPSVaR o reálne preverovanie práce zariadenia, už vtedy by začali konať a nie sa dohadovať, z pohľadu dôvodu kontroly „na drobnostiach“ (i keď samozrejme ani toto nie sú drobnosti). Stačilo sa zamerať na obsah v „protokole z kontroly“ a nie len na formálne záležitosti. Tiež by sa patrilo aspoň spomenúť zainteresovanie sa vládneho poslanca (Erika Tomáša) sťa by mediálneho poradcu riaditeľa zariadenia a jeho nekorektné vyjadrenia v súvislosti s matkou maloletej. Obava, že deti v zariadení môžu byť vystavené nebezpečenstvu (minimálne ovplyvňovaním a manipuláciou) sa len zväčšujú najmä po tom ako sme si sami odžili praktiky zariadenia pri poslaneckom prieskume.
Poslanecký prieskum odhalil smutnú pravdu, že aj keď išlo pravdepodobne o zneužívanie a šikanovanie detí, podnety od rodičov a od detí sa považovali za nedôveryhodné a preto nebolo ani treba rýchlo KONAŤ!!! Či je to otázka nevedomosti a nekompetentnosti, v tom mám dnes už jasno. A podľa zistení (najmä po stretnutí s členmi akreditačnej komisie), pre mňa táto kauza nemôže mať iný záver, ako odobratie akreditácie Čistému dňu.
Medzi Ministerstvom a Ústredím zostáva jedna veľká, neustále sa prehlbujúca, priepasť. V nej sa však nachádzajú deti, naše deti, ktoré trpia nielen v dôsledku zlyhania rodičov, ale čo je ešte horšie zlyhania a nefunkčnosti sociálno-právnej ochrany detí na Slovensku a katastrofálneho riadenia inštitúcií. Tie sa kontrolujú sami navzájom, čo predstavuje obrovské nebezpečenstvo.
Nehody, pochybenia či zlyhania sa dejú. No s čím som sa stretala pri prieskume (a čo ma desí najviac) je snaha obhajovať a chrániť seba navzájom a systém, nie deti... a že každý podnet je pre inštitúcie nie podnet na zlepšenie stavu, ale snaha o nabúranie sa do príjemnej idylky, ktorá panuje na ÚPSVaR. A kde je ochrana detí?... tých, za ktoré by mal byť práve náš štát zodpovedný...
V závere aspoň pár vybratých odporúčaní, ktoré považujeme z hľadiska opravy systému za najdôležitejšie:
Ako nutnosť berieme zaviesť do zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele (SPOaSK) štandardy kvality personálne (z ohľadom na bezúhonnosť a osobnostnú zrelosť pracovníkov v priamom kontakte s deťmi), procedurálne, prevádzkové a štandardy na dodržiavanie ľudských práv.
Vzdelávať všetkých zamestnancov zariadení vykonávajúcich opatrenia SPOaSK, orgánov SPOaSK na prácu s obeťami násilia/sexuálneho zneužívania. V rovnakej miere vzdelávať i klientov zariadení o ochrane pred násilím. (dodržiavať strániaci princíp klienta)
Aby nebola porušovaná ľudská dôstojnosť klientov žiadame dôsledné preverovanie materiálno- technického vybavenia resocializačných zariadení. (K čomu nás doviedlo hrozivé zistenie o chýbajúcich dverách na toaletách v zariadení Čistý deň.)
Na otvorenú diskusiu nechávame otázku spájania cieľových skupín v resocializačných zariadeniach (deti-dospelých, ženy-mužov, dievčatá-chlapcov).
Povinnosť absolvovať liečbu zo závislosti pred nástupom do resocializačného zariadenia.
Stanoviť maximálnu kapacitu resocializačných zariadení. (kapacitné obmedzenie existuje už dnes napr. pri detských domovoch)
Povinnosť zariadení zverejňovať celkovú kapacitu a ich naplnenosť a to z dôvodu zabránenia preferovania niektorých resocializačných zariadení pri umiestňovaní klientov a ako pomôcku pre rozhodovanie súdov o uložení výchovného opatrenia alebo neodkladného opatrenia, alebo zverenia dieťaťa do ústavnej starostlivosti.
Rozšírenie kompetencií členov akreditačnej komisie o možnosť preverovania skutkového stavu v akreditovaných subjektoch
Zabezpečiť kontrolu obsahu i formy uzatváraných zmlúv, zmluvy uviesť do súladu s platnou legislatívou. (zmluvy neobsahujú rovnaké povinnosti zmluvných subjektov, čo môže viesť k spochybňovaniu nárokov poskytovateľov finančného príspevku)
vytvoriť interné usmernenie na dôsledné prepojenie toku informácií, obzvlášť pri preverovaní podnetov medzi Ministerstvom a Ústredím.
