Je Kaliňák hroch?
Minister Kaliňák (podľa premiéra Fica najlepší minister vnútra, akého sme kedy mali) klame, vstupuje do vyšetrovania, manipuluje faktami a uráža ľudí. Napriek všemožným argumentom významných odborníkov a videonahrávkam z tlačových konferencií, stále tvrdí, že nevstupoval napr. ani do vyšetrovania kauzy Hedvigy Malinovej. Hrá sa na spravodlivého, keď vyhlasuje, že treba počkať na výrok súdu v prípade známeho prípadu domáceho násilníka V.J., inak tiež bývalého okresného predsedu Smeru, poslanca NR SR a dokonca podpredsedu parlamentného výboru pre ľudské práva. Lebo, že vraj prezumpcia neviny. To hovorí nielen ako minister vnútra, ale aj ako predseda Rady vlády pre prevenciu kriminality medzi ktorej priority patrí boj proti domácemu násiliu. Z jeho vyjadrení vyplýva, že sa buď nevyzná v problematike, alebo bezostyšne zavádza. B je správne. A kauza Bašternák, ktorá postavila na nohy mnoho ľudí citlivých na spravodlivosť už škoda opakovať, aj deti vedia, o čo tam ide. Príkladov by teda bolo na knihu, no pomaly sa obávam, že čím častejšie ich budeme vyťahovať, tým imúnnejší bude „náš najkrajší“. Hoci ťažko tomu veriť, lebo predsa si len myslím, že taký stres raz musí položiť aj vola, teda hrocha, ktorého poker face je fakt neprekonateľný.
Predvádza ho už tak často, že to vyzerá, že inú tvár ani nemá. Pred pár dňami napríklad v Európskom parlamente. Mimochodom, kto zo slovenských politikov sa mu môže rovnať? Kde koho sme už „prepierali“ u nás doma v Národnej rade, ale do europarlamentu prerazil Kali ako pionier. Natrela mu to tam francúzska europoslankyňa Eva Joly, inak tiež bývalá sudkyňa a bojovníčka proti korupcii. Vyčítala mu, že ako minister vnútra znemožňuje vyšetrenie zločinu. A čo on, náš milý hroch? S arogantným výrazom odtušil, že pani poslankyňa „nemá páru“, pretože u nás zločiny vyšetruje prokuratúra a tá nepatrí do štruktúr ministerstva vnútra. Chudera jedna francúzska, veď ona ani nevie, kde je sever. A tak teda takýmito blbosťami sa tu ani on zaoberať nebude. Ale predsa len to už nebolo tak briskne, s prevahou a s iskrou v oku, ako sme boli zvyknutí. Žeby keď dochádza para, dochádzali argumenty?
Na protestoch pred Bonaparte i na námestiach sa od začiatku vyskytuje transparent s heslom Nežeriem seno. Pán Kaliňák je inteligentný človek, rozumie, čo tým autor chce povedať. Lenže inteligencia nezriedka nie je priamo úmerná charakteru a často ju prevalcuje arogancia a bohorovnosť.
Nebolo mi dovolené vystúpiť na mimoriadnej schôdzi (tak ako i mnohým ďalším) a požiadať pána nedotknuteľného ministra Kaliňáka, aby neurážal občanov, ľudí, z ktorých kráľovsky žije a ktorí si nezaslúžia popri tom, ako sú okrádaní, ešte aj verejný výsmech a urážky.
Každý, kto len trochu rozmýšľa vie, že zlé meno Slovensku a hanbu v čase jeho predsedníctva v Rade EÚ nerobia tí, ktorí upozorňujú na prešľapy, ale tí, ktorí ich robia, ktorí všetkým na očiach tvrdia, že čierne je biele a že cisár má nádherné zlaté šaty. Tu už všetci vedia, že cisár je nahý. A tento chýr sa šíri po svete, z čoho však nemá nikto radosť. Preto niet inej cesty, len odchod ministra Kaliňáka.
Krátko pred koncom komunistického režimu predniesol na zjazde spisovateľov Miloš Kopecký svoj slávny prejav. Vtedajším papalášom vtedy povedal: „teraz ešte môžete odísť so cťou“. Samozrejme nepočúvli, takže to nebolo ani zďaleka so cťou, ale odišli. Prvý, kto by mal odísť čím skôr, je minister vnútra Kaliňák. Naozaj nikto neverí, že je najlepším ministrom vnútra, lebo chodí k dopravným nehodám a rozdáva hasičské autá. To uvádzal na jeho obhajobu premiér Fico. Ani slovom však nevyvrátil podozrenia, ktoré sa Kaliňákovi predkladajú. Ten istý Fico, ktorý kedysi tvrdil, že pri prvom náznaku podozrenia ukáže červenú kartu ktorémukoľvek svojmu ministrovi. Aj takto podal svedectvo o tom, že on sám o tých podozreniach vie a vlastne ich kryje. A nielen on. Preto by Kaliňák mal byť prvý, ale isto nie posledný.
