V pondelok som bola na rozporovom konaní, na ktoré prišlo pozvanie v piatok poobede, teda v čase, kedy majú ľudia zvyčajne naplánovaný nielen víkend, ale i začiatok týždňa. Malo konferenčný charakter, to znamená, že účastníkmi mali byť všetky pripomienkujúce organizácie, ktoré zaslali svoje pripomienky k stratégii a neviem sa ubrániť pocitu, že už vopred bolo rozhodnuté o výsledku a divadielko bolo opäť nachystané ako dôkaz participatívneho prístupu k tvorbe stratégie. Zajtra bude návrh stratégie hlavným bodom rokovania Rady vlády pre ľudské práva, ale – bojím sa, že napriek veľkému tlaku verejnosti, sporné body zostanú naďalej informatívnou súčasťou stratégie s oficiálnym uvedením, že prílohy „nie sú súčasťou stratégie“.
Na príprave ľudskoprávnej stratégie sa spolu s mojou poradkyňou a budúcou poslankyňou NRSR Jankou Šípošovou zúčastňujem od začiatku procesu. V súvislosti so stratégiou sa v médiách však diskutuje len o tom, či majú alebo nemajú mať LGBTI ľudia viac práv ako majú v súčasnosti. Pritom toho, čo treba v stratégii zadefinovať je oveľa viac. Spolu s Jankou Šípošovou sme vypracovali niekoľko pripomienok, z ktorých však boli akceptované iba pripomienky týkajúce sa presnejšieho zadefinovania skupiny ľudí, o ktorú doteraz nejaví vláda žiaden záujem a v stratégii je označená len veľmi okrajovo a čiastkovo. Teším sa tomu, že naše pripomienky aspoň v tejto oblasti prijali, aj keď sa neviem ubrániť tomu, že obete ako také sú brané len ako doplnok a nie ako dôležitá skupina občanov, ktorá je chránená veľmi málo. Ide o výsostne odborné záležitosti, týkajúce sa obetí násilia, zneužívania, trestných činov, katastrof a terorizmu. V súčasnom návrhu ľudskoprávnej stratégie je pohľad na obete veľmi zúžený. Berie na vedomie len obete násilia na ženách a deťoch, dokonca len obete rodovo podmieneného násilia. Pritom v skutočnosti ide iba o úzky výsek zo širokej témy pomoci obetiam, ktorej sa na Slovensku nevenuje stále dostatočná pozornosť. Na ostatné obete (všetkých druhov násilia, ale aj nehôd a katastrof) stratégia zabudla.
A ani argumenty, ktoré hovoria o tom, že stratégia je len rámcový dokument a ako taký nerúca tradičné hodnoty v našej krajine, neberiem. Jej prílohy ktoré sú tým najhorúcejším a veľmi neprijateľným ohnivkom môžu byť podkladom pre ďalšie materiály (koncepcie, stratégie, akčné plány) a zákony. Napokon, prílohy, ktoré síce formálne nemajú byť súčasťou stratégie, ale podľa mňa len formálne, pôsobia viac ako nevyvážene a nekompaktne.. Neprimerane veľa priestoru sa venuje problematike LGBTI ľudí, pričom však na väčšinovú populáciu a jej práva zabúda. O tom, že treba riešiť práva homosexuálnych párov sa tam dočítate, ale napríklad o práve na slobodu slova, myslenia, prejavu, práva na slobodu vyznania, na ochranu života, či na spomínané obete násilia, tam nenájdete ani zmienky. Očakávala by som vyvážený postoj ku všetkým skupinám ľudí bez neadekvátneho dôrazu na rodové princípy aj na miestach, kde je to priamo nelogické a umelé. V týchto dňoch ma oslovujú ľudia, ktorí sa obávajú, ako bude naša spoločnosť vyzerať po prijatí takéhoto návrhu stratégie. Hovorím im, že som robila a stále robím všetko preto, aby bol vyvážený. S blížiacim sa termínom, keď má byť stratégia predložená vláde (30.jún) a najmä s ohľadom na to, ako sú ignorované moje návrhy a návrhy ďalších ľudí, musím napísať, že ich obavy stále viac zdieľam aj ja.
