Ľudia vykonávajúci podobný typ práce si zaslúžia rovnaké podmienky a pravidlá. Tak si to predstavujem ja, tak si to predstavujú i mnohí z vás. Naša vláda má však na vec iný pohľad. V škole existujú dve kategórie zamestnancov pracujúcich s deťmi. Jedni sú pedagogickí zamestnanci, druhí odborní zamestnanci. Podľa zákona o pedagogických zamestnancoch sú odborní zamestnanci škôl, ako sú školský logopéd, psychológ či asistent zaradení medzi pedagogických zamestnancov škôl. Je to úplne prirodzené. Títo zamestnanci za zúčastňujú na vyučovacom procese, pracujú s deťmi. Žijú v školskej komunite. Máme tu však druhú normu, zákonník práce, ktorý určuje práva a povinnosti zamestnanca i zamestnávateľa, ktorý robí práve z odborných zamestnancov škôl inú kategóriu zamestnancov.
Učiteľ má podľa zákonníka práce nárok na 8 týždňov dovolenky, medzi nich patrí napr. riaditeľ, majster odborného výcviku... ale školský špeciálny pedagóg má podľa zákonníka nárok na 6 týždňov dovolenky aj keď rovnako pre vykonávanie svojej práce potrebuje deti, ktoré spravidla cez prázdniny „neradi" navštevujú školu. A tak sa stáva, že títo zamestnanci nám cez prázdniny bohužiaľ „strážia školy" pretože ak si všetko poupratujú a popripravujú na ďalší školský rok, iné robiť nemôžu... Áno, počula som argumenty, veď môžu pracovať s deťmi aj cez prázdniny. Ale ruku na srdce, ktoré z detí bude ochotné prísť na stretnutie so špeciálnym pedagógom cez prázdniny do školy. A tak sa deje to, čo sami nechceme tolerovať, nie príliš efektívne využívanie pracovného času.
Spolu s kolegom z klubu Richardom Vašečkom sme predložili novelu. Jedná sa o malú novelu zákonníka práce, ktorá mala ambíciu pedagogických a odborných zamestnancov (podľa údajov z roku 2011 ich je 1377), zrovnoprávniť a priznať aj odborným zamestnancom 8 týždňov dovolenky. Po nekonečnom odkladaní prerokovania nakoniec vládna strana zákon odmietla.
Nemala by som byť naivná, no stále som dúfala, že SMER sa pri takejto malej zmene nenechá zblbnúť a nechá ju prejsť. Išlo o narovnanie podmienok a myslím, že ako opoziční poslanci môžeme navrhovať aspoň takéto malé technické zmeny. Politika má však navrch a stále platí, že pokiaľ zo zmeny nemá vládna strana nič, tak sa nič ani nestane. Dokonca si nemyslím, že im ide o politický zisk. Skrátka im len nezáleží na krajine a na jej občanoch, nemôžu dopustiť, aby sa hocikomu okrem nich darilo.