Ľahostajnosť voči tomu, čo sa deje okolo nás, sa nevypláca. Útok na Paríž je aj útokom na nás. A podľa toho treba konať.
Zajtra si pripomenieme výročie revolúcie v roku 1989. Nám sa vtedy podarilo šialenú totalitnú ideológiu poraziť. A nezabúdajme, že aj s pomocou iných. November 1989 bol bezpochyby významným medzníkom v našich dejinách. Je to dátum, ktorý treba oslavovať a pripomínať si ho. Pamätám si, ako som ako mladá študentka stála na námestiach a spolu s ostatnými ľuďmi som vkladala veľké nádeje do budúcna. Verili sme, že nám bude už len dobre. Že sa Slovensko konečne stane normálnou krajinou. Že sa nám všetkým bude lepšie žiť v novej demokratickej a ekonomicky prosperujúcej spoločnosti.
Niečo sa podarilo, iné nie. Myslím, že dnes mnohí pociťujeme, že November 89 bol premárnenou príležitosťou. Môžeme síce slobodne hovoriť čo chceme, máme obchody plné tovaru, môžeme cestovať. Teda vlastne – niektorí môžeme. Tí, ktorí nemajú prácu a ani peniaze, nemajú za čo nakupovať v plných obchodoch a na cestovanie ani nepomyslia. November 89 nám priniesol aj dovtedy nepoznané veci ako nezamestnanosť, či bezdomovectvo. A žiaľ, za 26 rokov, ani jedna politická garnitúra neprišla na to, ako tieto neduhy zlikvidovať. Stále sú regióny, kde je takmer nemožné zohnať prácu. A investície ich aj naďalej obchádzajú. Nemožno sa preto čudovať, že v niektorých častiach stredného a východného Slovenka panuje doslova apatia. Od ľudí, ktorí si roky márne hľadajú zamestnanie, nemožno nič iného čakať. Najmä ak z médií vedia, ako si „vyvolení“ užívajú nakradnutých peňazí. Ak vidia politikov a kvázi podnikateľov pretŕčať sa pred kamerami v niekoľko tisícových oblekoch. Na rukách hodinky za cenu, za ktorú by sa dal kúpiť byt!
Za najväčšiu premárnenú príležitosť Novembra 89 považujem, že Slovensko sa nestalo normálnou krajinou. Krajina, v ktorej sa skoro každý týždeň prevalí nejaký korupčnícky škandál, normálnou nie je. Ani krajina, kde politici rozdávajú zo štátnych peňazí obyčajným ľuďom odrobinky, ale lukratívne kšefty z verejných zdrojov získavajú len vyvolení, najčastejšie priatelia a známi tých istých politikov. A normálne nie je ani to, že populistické gestá stále víťazia nad systémovými riešeniami. Doterajší politici ukázali, že nie sú najlepšími spravovateľmi štátu. Skúsme spolu opraviť štát! Spolu s kolegami z OĽaNO máme istú predstavu ako na to. Dnes sme predstavili naše programové priority, ktoré berieme ako základ ďalšej práce. Tu je naša Zmluva zo Slovenskom. Blížia sa voľby a máme veľkú šancu na zmenu! Nedovoľme, aby nám zas vládla jedna strana. Veď to nám pred rokom 89 prekážalo. Dnes už nie?
