Zatiaľ ma nič nepresvedčilo, že to tak nie je. Aj napriek tomu, že v zákone sa nachádza množstvo dobrých vecí, ktoré ochrane vôd prospejú, zaklincované je to časťami, ktoré nevkladajú ľuďom istotu a už vôbec nie dôveru, že záujem chrániť vodu pre občanov je myslený vážne a že nechceme z vody urobiť tovar. Síce tovar so strategickým významom, ale predsa tovar. Dovolím si tvrdiť, že tu niečo smrdí. Máme nádhernú krajinu, v ktorej ročne prichádzame o lesy, potoky, z národných parkov sme si schopní urobiť eldorádo a naši vládni predstavitelia nám v dôvodovej správe tvrdia, že máme veľké prebytky pitnej vody. Na základe čoho na to prišli? Azda na základe povodní, ktoré nás každoročne postihujú najmä preto, že sa nevieme správať k svojmu životnému prostrediu? Kde sú analýzy, odborné štúdie, ktoré toto tvrdenie podporia. Skôr sa mi zdá, že po tom, ako SMER rozkradol teplý vzduch a slnečnú energiu, chystá sa aj na vodu.
Potvrdila mi to aj včerajšia relácia Téma dňa na TA3. O tejto televízii už nemám ilúzie, no napriek tomu, ma opäť prekvapilo, že k takej kontroverznej téme prišiel do štúdia rozprávať len samotný predkladateľ zákona Peter Žiga bez oponenta! A navyše – minister životného prostredia neodpovedal na otázky, ale tak ako jeho SMER-ácki kolegovia len opakoval naučené frázy a snažil sa odvrátiť pozornosť ku kauzám opozície, ktoré však s týmto prípadom nemajú nič spoločného. Jednoducho – bolo to celé mimoriadne nedôveryhodné. Jeden kolega včera v rozprave povedal, že akoby mal déja vu . Pred rokom bol rovnakým ministrom predkladaný zákon o ochrane krajiny a lesov vtedy naša enviro úderka „do mŕtva“ upozorňovali na nebezpečenstvo „zbytočných“ výrubov. Neboli vypočutí. Minulý týždeň vládni poslanci potichučky prijali zmenu, ktorá legislatívne napravila zlé rozhodnutie spred roka, ale to už bohužiaľ, nevráti tisícky stromov, ktoré padli za obeť nekompetentnosti a ľahkovážnosti ministra.
Som presvedčená, že hlavným cieľom zákona je legislatívne prikryť vývoz vody do zahraničia, aj keď Peter Žiga tvrdí niečo iné. Na základe predchádzajúcich skúseností so SMER-om som si istá, že ak zákon parlament prijme, bude sa naša najkvalitnejšia voda predávať von a nikoho nebude zaujímať, že sa môže stať, že nám tu zostane voda, ktorá si vyžiada vyššie náklady na čistenie. A to samozrejme vodu pre ľudí aj predraží. Pán minister, milá vláda, nemalo by byť vašou najväčšou úlohou postarať sa najmä o to, aby mali všetci obyvatelia prístup k pitnej vode čo najlepšej kvality? Nemalo by byť vašou prioritou, aby sa vodovody v 21. storočí potiahli do každej jednej domácnosti na Slovensku? Ak áno tak konajte!
Všetci odborníci od začiatku upozorňujú , že neexistuje žiadna odborná analýza, štúdia stavu našich vôd, ktorá by potvrdila prebytky (pitnej vody), o ktorých minister tak rád rozpráva. Na základe čoho dospel k poznaniu, že kvalitnej pitnej vody máme takéto nadbytky? Prečo sa nesprávame ako dobrí stratégovia a nenachystáme sa práve na čas, kedy môže ísť skutočne o veľa. Namiesto toho si z vody robíme obchodný artikel. Ak by mal pán minister skutočnú snahu aby sa naplnilo to, čo je v úvode novely zadefinované , robil by všetko pre to, aby sa dostala táto úžasná veta do ústavy a nie do obyčajného zákona, ktorí môže ktokoľvek, kedykoľvek zmeniť 76-kou. Posúďte sami: „Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu“.
Mojou prioritou sú ľudské práva a sociálne veci a práve preto súhlasím so svojim kolegom z OĽaNO Igorom Hraškom a potvrdzujem, že voda nie je tovar, ale základné ľudské právo. Bez nej proste niet života. Preto je vcelku prirodzené, že táto téma je premiešaná aj s emóciami.
