Ukazujú to prieskumy verenej mienky i počet podpisov pod petíciou na vyhlásenie referenda o rodine, ktoré iniciovali občianski aktivisti. Vláda však dokázateľne podlieha „moderným vplyvom“ a nejde ani tentokrát podľa svojho programového vyhlásenia vlády, v ktorom má krásnu stať o podpore a ochrane rodiny.
V stredu (14.januára)bude vláda rokovať o Celoštátnej stratégii ľudských práv, ktorá sa pripravovala dva roky a mala byť výsledkom konsenzu spoločnosti. Dokument, ktorý sme na Slovensku doteraz nemali a mal zahŕňať všetky skupiny občanov, ktoré si nevedia uplatniť svoje občianske práva a tiež všetky práva pre každú skupinu občanov. Bohužiaľ, participatívnosť zostala len na papieri. Skôr mám pocit, že išlo o spôsob práce typu: vyrozprávajte sa, ale my už teraz vieme, ako bude dokument postavený, čo bude obsahovať a kam bude smerovať.
Celoštátna stratégia ľudských práv (prečítajte si ju tu) je dokumentom, ktorý vyvolal niekoľkokrát bezprecedentnú odozvu verejnosti. Proti dokumentu sa zmobilizovali desiatky mimovládnych organizácií, ktoré namietali nekompletnosť a falošnosť participatívneho prístupu k príprave dokumentu a jeho prijatie bolo viackrát odložené. Rozsah pripomienkového procesu a počet subjektov, ktoré pripomienkovali dokument, svedčí o kontroverznosti schváleného materiálu. Napriek tomu predkladatelia celoštátnej stratégie väčšinu rozporov týkajúcich sa etických otázok neodstránili a mnohé pripomienky konzervatívnych mimovládnych organizácií odignorovali.
Spolu s kolegyňou Jankou Šípošovou sme tiež pripravili pripomienky. Jedna z nich, ktorá sa týkala doplnenia jednej skupiny - obetí, ktoré na Slovensku stále nemajú dostatočne garantované svoje práva, boli napokon do úloh dvoma vetami doplnené, ostatné pripomienky zostali, rovnako ako desiatky ďalších, nevypočuté. V takejto podobe dokument schválila Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Pritom nová verzia Celoštátnej stratégie ľudských práv je ešte kontroverznejšia ako pôvodný návrh.
Žiaľ, musím skonštatovať, že dokument, ktorý vzišiel z dlhého procesu prípravy, nie je dokumentom, ktorý prináša riešenia pre ľudí, ktorých práva sú skutočne porušované. Naopak, zbytočne polarizuje spoločnosť a ukladá úlohy, ktoré idú nad rámec ľudských práv (napríklad právna úprava, ktorá by mala viesť k zavedeniu registrovaných partnerstiev, rodová rovnosť a pod.). V tejto veci som sa obrátila listom aj na predsedu vlády Roberta Fica, aby Stratégia bola stiahnutá (prečítajte si tu). Jeho odpoveď, ktorá naznačuje, ako sa vláda s dokumentom vysporiada, si môžete prečítať tu. Čo nám na Slovensku však chýba, je dôsledná kontrola uplatňovania ľudských práv – právo na spravodlivý proces, práva šikanovaných a týraných detí, právo na adekvátnu zdravotnú starostlivosť, atď. A na to nám nestačí jeden papier – táto stratégia, navyše zle a kontroverzne skoncipovaná.
Je potrebné tiež poukázať na to, akým spôsobom Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v závere celého procesu doručilo nový návrh celoštátnej stratégie členom Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Hoci ide o dokument, ktorý je aj s podkladovými materiálmi veľmi rozsiahly, dokument bol doručený členom Rady vlády len necelé dva dni pred rokovaním Rady vlády. Podľa článku 2 rokovacieho poriadku Rady má byť materiál doručený sedem dní pred termínom zasadania. Porušenie formálnych pravidiel a nové úlohy, ktoré sa v Stratégií ľudských práv zrazu zjavili, a nikdy neboli predmetom diskusií, vyvolávajú dojem, akoby vláda chcela potichu a bez informovania verejnosti presadiť niečo, s čím sa spoločnosť nevie stotožniť. Ak vláda schváli tento dokument v súčasnej podobe, bude to znamenať, že ignoruje veľkú časť občianskej spoločnosti, ktorá s týmto dokumentom nesúhlasí a jasne to vyjadrila formou protestov, verejných vystúpení a stanovísk. Nedokážem sa stotožniť ani s tvrdením podpredsedu vlády Lajčáka, že stratégia je minimálnym spoločným menovateľom. Otázky, ktoré nastoľuje Celoštátna stratégia sa nedajú riešiť príkazom zhora, od úradníkov, politikov alebo elít, ale potrebujú skutočne otvorenú dlhodobú celospoločenskú diskusiu.
Premiér Róbert Fico mi síce na môj apelačný list aspoň odpovedal, ale, priznám sa, odpoveďou ma nijako neupokojil. Je mi z nej totiž jasné, že vláda stratégiu schváli. Predsedu vlády nezaujímajú argumenty a je mu celkom jedno, akým smerom sa naša spoločnosť uberá.
Ja sa však vyjadriť musím ešte kým je čas, aspoň takto apelujem na ostatných členov vlády. Som zásadne proti! Chcem, aby sa pri takýchto dôležitých rozhodnutiach bral na vedomie názor väčšiny. Chcem, aby sme jasne a otvorene diskutovali. Akési pokútne, narýchlo schvaľované zmeny sú mimoriadne podozrivé! Vyzývam vládu, aby dokument neschválila.
