Poukazuje to na to, že na Slovensku si stále veľká väčšina ľudí ctí tradičné hodnoty. Ochrana manželstva je podľa mňa veľmi dôležitá vec, najmä v súvislosti s tým, že z takzvaných vyspelých západných krajín sa na nás valia trendy, ktoré zneisťujú mnohých ľudí. To, že rodina je dnes v kríze vieme. Faktom je, že sa 50% manželstiev rozpadá a takisto, že mimo manželstva sa rodí v západnej Európe viac ako 40% detí. Ale ešte stále, povedzme si úprimne, každý vie, že najlepším prostredím na výchovu detí je rodina pozostávajúca z matky i otca, preto si myslím, že úloha manželstva ako inštitúcie má mať práva, ktoré si nemôže osobovať iné spolužitie. Dokonca som presvedčená, že v ústave by malo byť takisto explicitne zadefinované právo rodičov na to, aby vychovávali deti v súlade s ich presvedčením a nikto im toto právo nemohol zobrať.
Čo ma však mrzí je fakt, za akých okolností k podpore tohto dôležitého kroku došlo. SMER-SD ho jednoducho využil na vydieranie ostatných a KDH mu na to skočilo. Zmeny v justícii, ktoré táto novela ústavy zavádza, sú veľmi kontroverzné a nie som si istá, či pomôžu naštartovať práve často spomínaný ozdravovací proces v justícii, alebo skôr uškodia. Ak justícia podľa nových pravidiel nebude vedieť lepšie fungovať, SMER ich má šancu ľahko upraviť, keďže na to mu už bude stačiť obyčajná väčšina a dúfam, že bude mať vtedy chuť také zmeny urobiť. Veľmi rýchlo som pochopila, že zmeny, na ktorých sa KDH a SMER dohadovali mali poslúžiť ako divadielko najmä pre poslancov mimo KDH a SMER-u, ktorí sa síce chceli aktívne zapojiť do reformy justície, ale vlastne o ich aktívne zapojenie nikto nemal záujem. Napriek tomu som sa však rozhodla zmenu ústavy podporiť a zahlasovala som za. Som presvedčená, že toto bola jedna z mála príležitostí nájsť ústavnú väčšinu poslancov na ukotvenie manželstva ako spoločenstva muža a ženy do ústavy. Považujem to za natoľko závažnú záležitosť, že záujem rodiny prevýšil všetko ostatné. A hlasy ktoré hovoria, že z toho sa nenajeme a nebude nám lepšie, alebo že to nezabráni rozpadu vzťahov len toľko, že v budúcnosti sa na túto zmenu budú pozerať určite v pozitívnom svetle. Včerajšie hlasovanie mi teda prinieslo dve zistenia – jedno ma potešilo, druhé naopak. Potešujúce je, že – ako píšem vyššie – Slováci si stále ctia tradičné hodnoty a cítia potrebu zvýšenej obozretnosti v týchto otázkach. Na druhej strane, v našej krajine stále vládnu a rozhodujú ľudia, ktorí viacerých postavili do úlohy rukojemníkov a vydierali ich tým, čo by malo byť každému vlastné, svedomím. Z toho je mi smutno a ani po 4 rokoch, odkedy som v politike, si na to neviem zvyknúť.
