Bez ohľadu na to, aký dobrý nápad sa objaví, vždy sa nájde niekto, kto bude proti. Dnes sú to obnoviteľné zdroje energie, elektrické vozidlá a umelá inteligencia (ďalej len „AI“). Dobrou správou je, že inovácie často dokazujú, že pochybovači o technológiách sa mýlia.
S nástupom elektrifikácie a šírením elektrickej energie sa otvorili dvere novým možnostiam a pohodliu, avšak s tým prišli aj obavy a neistota. V minulosti sme videli, ako sa ľudia pokúšali bojovať proti tomuto technologickému pokroku prostredníctvom rôznych foriem protestu a odporu. Počas éry elektrifikácie boli niektorí ľudia zmätení a vystrašení novými elektrickými stĺpmi a prítomnosťou elektriny vo svojich domácnostiach. Tento pocit neistoty a obavy často vyústil do vzniku rôznych foriem rezistencie, ktoré sa mohli prejaviť aj formou krátkych komiksov alebo karikatúr, ktoré zobrazovali tragické scenáre, ako napríklad ako elektrina zabíja ľudí. Ako spoločnosť sme sa v minulosti museli vyrovnať s účinkami industriálnej revolúcie, nástupom samoobslužných pokladní v supermarketoch. Dnes však stojíme pred novou výzvou: umelej inteligencii.
Pre pochopenie etických a právnych problémov je potrebné pochopiť ako taká AI funguje. Základom schopností každého generatívneho systému umelej inteligencie sú jeho "tréningové údaje". Tieto obrovské množstvá tréningových údajov nie sú ničím iným ako existujúcimi databázami, literatúrou, verejnými záznamami a informáciami. Inými slovami, zoberieme si všetko čo nájdeme na verejne na internete a dáme to umelej inteligencii, aby sa z týchto dát učila.
Hlavný protagonista Jozef K. v novele Proces od Franza Kafky je postavený pred tajomný súdny proces, ktorý sa preňho stáva neznesiteľným labyrintom byrokracie. Jeho boj s absurdnými pravidlami a neospravedlniteľnými postupmi vytvára pocit nespravodlivosti. Navyše, Jozef K. je obvinený z činu, o ktorom nemá ani tušenia, čo len zväčšuje jeho zmätenosť v systéme. Na rovnakom princípe funguje aj AI, ktorá je zahltená množstvom algoritmov, ktoré sú príliš ťažké na pochopenie a v vo veľkom množstve prípadov sa nedá vysvetliť. Rovnako ako v príbehu, tak aj u umelej inteligencii netransparentnosť vychádza z komplexnej sústavy algoritmov, ktoré sa často stávajú nedostupnými pre ľudské pochopenie a sú často ťažko interpretovateľné, čo výrazne obmedzuje schopnosť vysvetliť ich fungovanie v širokom spektre prípadov.
Predstavme si, že by sme pomocou umelej inteligencie nahradili prijímacie skúšky na vysokých školách. AI by na základe doterajších výsledkov žiaka, jeho akademických výkonov, záujmov, a možno aj ďalších faktorov, determinovala pravdepodobnosť úspechu žiaka na prijímacích skúškach. V dôsledku toho by vznikla vysoká neistota, pretože by nebolo jasné, na akých kritériách AI svoje rozhodnutia zakladá a ani samotná AI nám častokrát momentálne nevie vysvetliť svoje rozhodnutia a funguje prakticky ako čierna skrinka v lietadlách. Tento problém sa snaží vyriešiť aj Explainable Artificial Intelligence, ktorá sa zameriava na vytváranie modelov a algoritmov, ktoré sú schopné vysvetliť a interpretovať svoje rozhodnutia ľuďom, avšak aj táto podnož umelej inteligencie sa stretáva s mnohými výzvami ako je zjavne nižšia efektivita.
Americká firma Equivant vydala software s názvom COMPAS (Correctional Offender Management Profiling for Alternative Sanctions), cieľom tohto softwaru je pomôcť súdom a orgánom činných v trestnom konaní. Pomocou algoritmu strojového učenia sa analyzujú rôzne faktory, ako napríklad záznamy o kriminálnych aktivitách podozrivého, bývalé zamestnanie, osobné a demografické údaje. Následne vyhodnotením týchto údajov sa zistí, či odsúdený sa znovu stane recidivistom. Napríklad, ak sa do trénovaných dát dostanú informácie, ktoré implicitne alebo explicitne spájajú určité etnické alebo rasové skupiny s kriminalitou, môže to viesť k tomu, že algoritmus bude neprimerane vyberať osoby z týchto skupín ako potenciálnych zločincov. Aj keď AI nemá vedomie ani morálne zásady, môže sa prejaviť akási forma "implicitného rasizmu" vo výstupoch algoritmov, kde sa neúmyselne reprodukujú existujúce sociálne nerovnosti. To znamená, že aj keď je hlavným cieľom algoritmu potrestať zločincov a zabrániť im v ďalšej trestnej činnosti, môže dochádzať k tomu, že algoritmus diskriminuje isté skupiny na základe ich rasovej príslušnosti.
Spor Naruto v. Slater sa sústredil na otázku, či selfie fotografie vyhotovené makakom menom Naruto pomocou opusteného fotoaparátu fotografa Davida Slatera môžu byť považované za dielo chránené autorským právom a či Naruto môže byť uznaný za autora. Prípad Naruto vs. Slater, hoci sa zameriava na autorské práva zvierat, ponúka zaujímavé analogické paralely s otázkami týkajúcimi sa vlastníctva a autorstva diel vytvorených umelou inteligenciou. V oboch prípadoch vzniká otázka, kto by mal byť považovaný za autora diela: opica Naruto v prvom prípade a AI v druhom. Vynára sa otázka vlastníctva nástroja použitého na vytvorenie diela. Fotoaparát v prípade Narutoa patril Slaterovi, zatiaľ čo dátové sady a algoritmy používané AI systémom patria ich vývojárom. Vlastníctvo nástroja by mohlo ovplyvniť určenie vlastníctva autorských práv k dielu. Otázka subjektivity umelej inteligencie a jej vplyv na autorské práva je zložitá a vyžaduje si komplexnú diskusiu. Je dôležité zvážiť rôzne aspekty tejto problematiky a hľadať riešenia, ktoré sú spravodlivé a rešpektujú práva všetkých zainteresovaných strán, vrátane tvorcov AI, vlastníkov nástrojov a samotných AI systémov.
Namiesto toho aby sa Masarykova univerzita v Brne zľakla pred umelou inteligenciou a nevolala po zrušení záverečných prác ako väčšina univerzít, tak pokrokovým spôsobom vystúpila tak, že vydala stanovisko ku využívaniu umelej inteligencie, v ktorom v stručných bodoch odporúča študentom a vyučujúcim, ako využívať umelú inteligenciu pre aktívne využitie. Zvýšenou transparentnosťou, zvedavosťou, pragmatickosťou a ozrejmovaním techniky citovania chce univerzita naozaj tento nástroj skúmať a objavovať nové možnosti pre obohatenie vzdelávania a vedeckého výskumu, aby tak pripravila svojich študentov na dynamický a digitálny svet 21. storočia. Masarykova univerzita nám ukázala cestu, ako sa s umelou inteligenciou kamarátiť a využívať jej silu pre dobro. Namiesto strachu a paniky sa zameriava na to, aby AI slúžila študentom a pomohla im pripraviť sa na budúcnosť. To nám umožní pripraviť študentov na budúcnosť a zároveň posunúť hranice poznania v rôznych akademických disciplínach.
Okrem vyššie uvedených bodov je dôležité zdôrazniť, že AI nie je náhradou za ľudský úsudok a rozhodovanie. Vždy by sme mali mať na pamäti, že AI je nástroj, ktorý nám môže pomôcť, ale nemala by nahrádzať naše vlastné morálne zásady a etický kompas. A čo sa týka Skynetu ? No, zatiaľ sa zdá, že naši najväčší AI experti sa skôr snažia naučiť AI rozoznať mačku od psa na internete, než ovládnuť svet. Ale aj keby Skynet niekedy v budúcnosti prišiel, sme si istí, že s trochou zodpovednosti by sme ho s istotou dokázali prekabátiť. A ak nie, možno by nám aspoň odporučil skvelú pizzeriu v okolí, ktorú sme doteraz neobjavili.
