To, v čom sa podľa mňa nesmierne zmenil je jeho vzťah k politike ako službe verejnosti. Som mladý človek, ale pár vecí si už zo začiatkov samostatnej slovenskej a českej politiky pamätám. Vždy som ho vnímal ako človeka, pre ktorého je politika prostriedok a nie cieľ. V súčasnosti to bohužiaľ vnímam naopak. Jeho cieľom však nie sú peniaze, moc alebo vplyv. Cieľom je uctievanie jeho osoby. Mám taký pocit, že až chorobne chce byť uctievaný ako prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Veľmi sa mu chce podobať. Pri svojich prehreškoch v úlohe prezidenta však na to nemá. Ba práve naopak. Patrím k tým, ktorí si myslia, že druhé volebné obdobie už Miloš Zeman nezvládne. Keď zoberiem do úvahy jeho schátraný zovňajšok, mám niekedy pocit, ako keby chcel vo funkcii prezidenta zomrieť. Aby sa mohlo povedať, že zomrel v úrade. Vznikne nová modla. Myslím, že najlepšie jeho súčasný psychický stav komentoval bývalý český premiér Bohuslav Sobotka, ktorý povedal, že u Miloša Zemana prebieha rozpad osobnosti. Starnutie sa na ňom podpísalo.
Nedajte sa pomýliť, v roku 2013 som patril k jeho podporovateľom a jeho výhru v prezidentských voľbách som predpovedal. V roku 2018 však mám iného favorita. Poviem to jednoducho, Miloš Zeman ako prezident zlyhal. Zlyhal v tom najhlavnejšom, nebol zjednotiteľom, ale spoločnosť polarizoval. Uvediem tri argumenty prečo si myslím, že sa Miloš Zeman zmenil. Po prvé, nikdy by Zeman z 90-tých rokov nevystúpil na sneme SPR - RSČ (republikánskej strany) kontroverzného Miroslava Sládka, aby ho žiadal o akúkoľvek podporu, no Zeman v roku 2017 bez problémov vystúpil na sneme SPD kontroverzného Tomia Okamuru, aby ho poprosil o podporu v prezidentských voľbách. Po druhé, na konci svojho úradovania vo funkcii premiéra v roku 2002 vyhlásil, že jedno volebné obdobie v akejkoľvek funkcii stačí. Teraz sa uchádza o druhé volebné obdobie ako prezident. Po tretie, po neúspešnej voľbe prezidenta v roku 2003 Miloš Zeman vyhlásil, že o prezidentskú funkciu sa bude uchádzať len u voličov v priamej voľbe a nie vo voľbe v parlamente. Dnes však odmieta viesť kampaň a diskutovať s protikandidátmi. Túžba po úrade prezidenta mu zmenila priority, zaslepila oči a zahmlila myseľ. Skrátka Miloš Zeman je dnes iný človek a politik. A to je smutný koniec kariéry.
Možno si ešte neuvedomuje, že tak ako on včera súdil Alexandra Dubčeka zo zbabelosti bez možnosti obhajoby, budú raz dejiny a ľudia súdiť jeho.
Za najlepšie obdobie Miloša Zemana ako politika považujem paradoxne práve obdobie medzi rokmi 2002 až 2013, kedy bol v dôchodku resp. sa chystal na návrat. Každý jeho rozhovor alebo bonmot som vtedy videl ako fundovaný, presný a s nadhľadom. Tá doba je už preč.