Na STV v nedeľu na obed v relácií O 5 minút 12 Róbert Fico povedal k prepájaniu absolventov na trh práce: "Ja si myslím, že hlavne si musíme povedať o stredných školách...každý chodí alebo veľmi veľké množstvo detí na gymnázia."
Politik, ktorý má so svojou stranou reálnu šancu získať ústavnú väčšinu a meniť tak Slovensko na veľmi dlhé obdobie tvrdí, že medzi študentmi stredných škôl je príliš veľa gymnazistov. To znamená málo študentov stredných odborných škôl (SOŠ). Zdá sa, že podobný pohľad má na Slovensku veľká časť ľudí, a práve preto sa to niektorým politikom oplatí hovoriť. Pri takto vážnych návrhoch by sme ale mali vychádzať skôr zo štatistických údajov, než z toho, čo sa povráva.
Slovensko nemá nadmerný počet gymnazistov. Toto tvrdenie opieram o nasledujúce dva argumenty:
Nezamestnanosť absolventov gymnázií (k máju 2011 5,7%) je oveľa nižšia než nezamestnanosť absolventov SOŠ (14,3%) a navyše náklady na študenta SOŠ sú pre štát v priemere vyššie, než náklady na študenta gymnázií (priemerne 1403 € pre gymnáziá a 1882 € pre SOŠ). Väčšina gymnazistov ide ďalej študovať na vysoké školy, ktorých absolventi majú nízku nezamestnanosť v porovnaní s inými stupňami vzdelávania na Slovensku (3,6%) ako aj v medzinárodnom porovnaní (graf je na konci blogu).
Podiel stredoškolákov vo všeobecnom vzdelávaní (gymnáziá) je u nás asi 28%, zvyšných 72% sú študenti stredných odborných škôl. Gymnazistov je teda u nás menšina. V krajinách OECD je to naopak, na SOŠ je 46% stredoškolákov, vo všeobecnom vzdelávaní 54% (aj tento graf je na konci blogu). Krajiny OECD majú dlhšiu tradíciou fungovania trhovej ekonomiky než Slovensko, a preto má význam sledovať štruktúru ich školstva.
Za uplynulý rok som veľakrát počul, že predsa nie je možné, aby dlhodobo stúpal podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí a práve "nadmerný počet gymnazistov" to spôsobuje, keďže väčšina gymnazistov študuje ďalej. Podľa OECD narástol za uplynulých päťdesiat rokov podiel stredoškolsky vzdelaných ľudí v najvyspelejších krajinách sveta zo 45% na 81%, podiel vysokoškolsky vzdelaných z 13% na 37%. Pred sto rokmi sa mohlo do typických hospodárskych aktivít zapojiť aj dvanásťročné dieťa. V dnešnom zložitom svete s tým má problém pred dvadsiatkou väčšina mladých. Aj preto sa študuje dlhšie. Oveľa viac študentov pokračuje v štúdiu na vysokej škole a teda vyberá si predtým gymnázium ako prípravu na ňu. Zvýšený počet študentov nie je preto priveľký, ale zodpovedá svetovým trendom.
Pokiaľ o absolventov niektorých študijných/učebných odborov nie je dlhodobo na trhu prace záujem, politici by nemali vysielať signál o tom, že ich podporia. Inak ľudia dopadnú tak, ako dopadli zamestnanci mnohých textiliek, mnohých strojárni, aj poľnohospodárskych družstiev, ktorým politici sľubovali nereálne istoty: nízky dopyt na trhu prace ich zastihol úplné nepripravených. Tých, ktorí vtedy uverili. Dnes hrozí niečo podobné.
Vôbec tým nechcem povedať, že stredné odborné školy sú neperspektívne. Existujú učebné odbory s takmer nulovou nezamestnanosťou absolventov. Existujú však aj také, ktoré vychovávajú väčšinu absolventov, ktorí sú nezamestnaní. Súčasne sú aj nadpriemerne nákladné.
Čo s tým? Po prvé, informácie o nezamestnanosti absolventov stredných škôl podľa študijných a učebných odborov bolo treba najprv získať (to sme urobili prepojením databáz ministerstva a Úradu práce). Po druhé, tieto informácie bolo treba poskytnúť verejnosti, mladým ľuďom, ich rodičom tak, aby ich mali k dispozícii pri výbere školy (aj to sme urobili). Po tretie, ministerstvo upozornilo VÚC na nezamestnanosť odborov SOŠ. Po štvrté, je nevyhnutné zasiahnuť do výšky normatívu, tak, aby zriaďovatelia, väčšinou VÚC, neboli motivovaní otvárať takéto neperspektívne odbory. Tento krok sme nestihli zrealizovať pre pád vlády, keďže si vyžaduje zmenu zákona.
Takýmto presunom financií z podpory neperspektívnych odborov do perspektívnych sa výrazne zvýši zamestnanosť absolventov stredných škôl.
