Viac transparentnosti treba aj v EÚ

Písmo: A- | A+

Po takmer dvoch rokoch práce v Európskom parlamente mi vychádza, že zmeny, ktoré by priniesli významné zlepšenia fungovania EÚ a súčasne sú reálne dosiahnuteľné, sa najčastejšie točia okolo transparentnosti.

Kvalita života aj na Slovensku závisí čoraz viac od toho, ako je spravovaná Európska únia. „Kto neverí, nech tam beží!“ Konkrétne, nech sa pozrie napríklad na rastúcu závislosť našich zákonov od európskych, na závislosť slovenských investícií od eurofondov či hoci aj na závislosť rýchlosti vakcinácie u nás od rozhodnutí Komisie.

Zlepšovanie fungovania správy EÚ by malo byť teda čoraz viac aj v záujme Slovenska a jeho občanov. Po takmer dvoch rokoch práce v Európskom parlamente mi vychádza, že zmeny, ktoré by priniesli významné zlepšenia a súčasne sú reálne dosiahnuteľné (s významným vplyvom Slovenska), sa vari najčastejšie točia okolo transparentnosti.

Nech sa páči, zopár príkladov, kde v transparentnosti EÚ zaostáva, v niektorých prípadoch aj za Slovenskom:

  • V zásade u nás platí, že zmluvy s verejným sektorom sú účinné až po zverejnení. Legislatíva EÚ však zverejnenie nevyžaduje. Napríklad zmluvy o nákupe vakcín proti Covid-19 uzavreté Komisiou neboli verejnosti pôvodne sprístupnené vôbec, poslancom EP len v obmedzenom režime. Reakciou bolo väčšinové hlasovanie poslancov EP za návrh, aby boli takéto zmluvy zverejňované. Všetci slovenskí poslanci hlasovali Za. Až po tlaku europoslancov a médií Komisia zverejnila zmluvu so spoločnosťou AstraZeneca, čím preukázala, že jej zverejneniu vlastne ani nič vážne nebránilo.

  • V slovenskom parlamente si poslanci asi ani nevedia predstaviť, že by mali hlasovať o kandidátovi na funkciu v rámci verejnej správy bez to, aby bol jeho životopis zverejnený. Presne to sa mi stalo: Na môj list vedeniu EP som dostal odpoveď, že mi životopis pošlú, ale nesmiem ho nikomu ukázať. Predložil som teda návrh príslušnej zmeny legislatívy, ktorá s podporou niektorých slovenských europoslancov v týchto týždňoch hľadá tú správnu cestu k cieľu.

  • Plán obnovy a odolnosti znamená šancu, ale aj dlh, ktorý si na seba berie celá EÚ. Je veľká škoda, že návrhy národných plánov Komisia nezverejňuje. Ak by tak urobila, jednotlivé štáty by sa mohli inšpirovať plánmi iných, čo by iste viedlo k lepšiemu celkovému výsledku. Príprava plánov obnovy predsa nie je zjazdové lyžovanie, kde nemôžu vyhrať všetky pretekárky, ale iba jedna.

  • Plán obnovy a odolnosti má ale s transparentnosťou aj iný problém. Nie je celkom jasné, podľa akého kľúča sa bude dlh splácať. Vedie to napríklad k tomu, že v krajinách ako Slovensko sa hovorí, že budeme musieť splatiť asi polovicu toho, čo dostaneme. Toto ale vôbec nie je isté. Problém je to preto, lebo ak dáte človeku milión eur s tým, že ho má vrátiť, tak ho minie väčšinou úplne inak, než keď mu ho dáte a poviete, že ho vracať nemusí, resp. musí vrátiť polovicu.

  • Keď si bežný občan povie, že sa chce uvedomelo starať o veci verejné a začne so sledovaním schvaľovania zákonov v NRSR, možno si najprv prečíta program najbližšej schôdze. O tom, čo sa má meniť v jeho živote, sa nedozvie nič. Ale keď usilovne hľadá a prečíta si aj dôvodovú správu a ešte aj skontroluje legislatívny návrh, či predkladateľ náhodou v správe nezavádza a k tomu si pozrie aj prehľadné medzirezortné pripomienkové konanie, má, podľa mňa, slušnú šancu dozvedieť sa veľa. Rovnaký občan s rovnakým cieľom, iba v Európskom parlamente, sa dozvie zlomok toho, čo v NRSR.

  • Európsky dvor audítorov pravidelne upozorňuje, že meranie úspešnosti projektov financovaných z eurofondov nie je dostatočné. Často neumožňuje vidieť skutočné výsledky. Čo o efektívnosti projektu povie počet firiem, ktoré dostali dotáciu?

  • Ak sa v EP hlasuje zdvihnutou rukou, je ťažké zistiť, kto ako hlasoval, naproti tomu v NRSR sú výsledky hlasovania prehľadne zverejnené asi päť minút po ňom; dokumenty sa na stránke EP niekedy objavujú len deň pred hlasovaním, v NRSR je to štandardne tri týždne pred jej schôdzou; verejné diskusie o tvorbe predpisov sú v EP oveľa menej prehľadné než medzirezortné pripomienkové konanie u nás...

Transparentnosť verejnej správy (vrátane tej európskej) je základným predpokladom jej efektívneho fungovania. Je to najlacnejšia obrana občana proti prehajdákaniu jeho daní a odvodov.

Do eurofondového „ekosystému“ čoskoro vstúpi násobok financií v porovnaní s tým, na čo mal kapacity. Bez vyššej transparentnosti je zachovanie aspoň dnešnej efektívnosti málo pravdepodobné.

V EÚ si teda môžeme vybrať medzi výrazným zvýšením transparentnosti a neefektívnym minutím časti balíka miliárd eur. Verím, že sa nám podarí presadiť prvú možnosť. 

Eugen Jurzyca

Poslanec Európskeho parlamentu

Skryť Zatvoriť reklamu