Ospravedlňujem sa za ten perex a titulok, som attention whore, potreboval som prilákať vašu pozornosť a nič lepšie, ako vyššie uvedená fantasmagória mi nenapadla. Ako by povedal fundovaný právnik – poďme k meritu veci. Ak ma moja 29-ročná pamäť neklame, toto boli najkratšie Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v histórii. Minimálne z pohľadu slovenského fanúšika. Máme za sebou štyri duely základnej skupiny, 62 000 statusov na Facebook-u, 379 odborných článkov o tom, prečo sme neuspeli a pár blogov od „superfanúšikov“ (ahoj, Tomáš).
Keďže na túto tému toho bolo v posledných dňoch napísané a narozprávané skutočne viac, ako lajkov pod statusom Mareka Viedenského, hlboko som sa zamyslel a povedal si, že musím prísť s niečím, čo tu doposiaľ nebolo, s niečím, čo skutočne do bodky vystihne a charakterizuje naše zlyhanie. Čuduj sa svete, podarilo sa mi to. Už o pár viet nižšie sa dozviete, prečo slovenská hokejová reprezentácia odíde z Majstrovstiev sveta v Rusku bez medaily. Chvíľka napätia ... slovenská hokejová reprezentácia odíde z Majstrovstiev sveta v Rusku bez medaily, pretože sme prehrali päť zo siedmich zápasov základnej skupiny.
Aké jednoduché, že? Áno, áno, viem, aktuálne je stav prehratých a vyhratých stretnutí vyrovnaný, hráme proti Kanade, USA a Fínom, puk je guľatý, klzisko je studené, rozhodca je pruhovaný, začína sa od stavu 0:0, občerstvenie na štadióne je drahé, Zdeno má peknú kravatu, Martin Réway, údajne, nemá problémy s gamblerstvom, ale ... ruku na srdce! Rodičia ma viedli k tomu, aby som od útleho veku chodil do kostola, čo som aj robil, kým som nezistil, že cirkev je najlepšie prepracovaný B2C systém ever. Žiaľ, ani pán farár popri rečiach o tom, ako sa zakladá rodina a že treba veriť na zázraky, nevedel garantovať žiadny hokejový. Klasika, dnes už nikto nič negarantuje, hoci ... miništranti mali sľúbené, ale to už je na inú debatu.
Tomáš Jurčo by povedal, že som „superfanúšik“, Marek Viedenský by mi zrejme udelil plačúci alebo nahnevaný emotikon. Áno, za tento wannabe blog by som si ho asi zaslúžil, len neviem, aký emotikon by si zaslúžili naši reprezentanti za tretiu tretinu súboja s Bieloruskom. Mark Zuckerberg bude mať najbližší rok čo robiť, kým rozlúskne túto záhadu. Mimochodom, od Jurča by som toto označenie bral všetkými desiatimi. Spoločne so Sekerom sú z môjho pohľadu dvaja hráči, ktorí nielenže naplnili, ale dokonca predčili očakávania. K nim by som zaradil ešte Patrika Lušňáka. Jednak preto, že môžem každému vyprávať: „Aha, s Lušňákom som kedysi hrával hokej, pozri, kde je on a kde ja.“ (to, že je to taký mini odrb, lebo v skutočnosti som od neho o dva ročníky starší a odohral som s ním, tuším, len jeden-dva zápasy, si, samozrejme, nechávam pre seba ;-) ). Ale na tom, že poznám jeho potenciálnu švagrinú (čau, Neena) je pravdivé každé slovo! (emotikon bijúci sa do hrude s frajerskými okuliarmi). Druhá vec je, že ten chalanisko hrá skutočne srdcom, bojuje a je pre mňa veľmi príjemným prekvapením. Za túto skutočnosť a za fakt, že má fakt peknú družku, mu udeľujem bludišťáka a uznanlivo ho na diaľku tlapkám po pleciach.
Back to the team! Nechcem zbytočne dlho rozpitvávať tento môj egotrip, skúsim to skrátiť. Nie som Nostradamus, ale moje proroctvo znie, že do štvrťfinále nepostúpime a prehráme všetky tri zvyšné duely. Nie, skutočne nie som hejter, ani to našim neprajem, som realista a vychádzam z toho, čo vidím. Násťročné dievčatká môžu na internetoch vypisovať ódy na to, ako nášmu tímu veria (especially, keď videli dnešnú vysmiatu foto našej prvej útočnej trojice spoločne s ružovým jednorožcom, ktorý ich zbavil zlej karmy a vysal všetky problémy), mne je už na prvý pohľad jasné, že to bola fotografia a la USA. Úsmev sem, úsmev tam, ale v hlave si každý myslel svoje.
Nevadí! V podstate sa nestalo nič neočakávané. Nepostúpili sme teraz, určite to vyjde o rok. Keď nie o rok, tak o dva. Keď nie o dva, tak o tri, atď. Hlavne treba veriť! (ty vole, tá cirkev to perfektne vymyslela!) Stále platí, že sme hokejový národ, hokejová veľmoc, súperi sa nás boja. Počas šampionátu je na Slovensku päť miliónov fanúšikov a trénerov v jednom. Všetci sú hladní po úspechu, očakávania dosahujú astronomické hodnoty, hlavne keď porazíme gigantov ako Maďarsko a Francúzsko. Čakáte, že ponúknem nejaké riešenie? Že dám konštruktívny návrh, ako situáciu zlepšiť? That´s not gonna happen! Hlásim sa ako fanúšik č. 5 000 001, ale tréner nie som. Hoci ... na rozdiel od 90% Slovenska viem, kedy sa mužstvo dopustí zakázaného uvoľnenia, kto bol vo finále Tipsport ligy, že hráči Slovanu si ľúbia počas výletov na klziská súperov vypiť (nie, samozrejme, všetci) a iné detaily. Ale to je opäť raz na inú debatu.
Každý poriadny brak si zaslúži záverečné klišé. To moje znie: treba veriť a dúfať! Myslím to vážne, chalani si určite zaslúžia podporu a tú moju dostanú – elektrinu, ktorú ušetrím tým, že nezapnem TV, premením na pozitívnu energiu a tú im pošlem. Viac skutočne urobiť neviem! Za pravdu mi iste dá aj Robo Švehla - šetril zväzový kredit na mobile, čo to dalo, ale chalani mu nakoniec zavolali sami. Ešteže je v komunikácii rovnako bravúrny ako kedysi v defenzíve a s prehľadom ubránil aj možný príchod Pánika s Hrivíkom.
