Niktosi rád neprizná že volil naprd.
Poznám to na sebe, v 90 – tych rokoch som volil „otcanároda“ ( za čo sa doteraz hanbím ), pritom si dobre spomínam, že mi trvalodosť dlho uznať, že som sa mýlil. Aj napriek tomu, že sa objavovalo množstvoinformácií v tlači, televízii, na internete, ktoré by mali tisíc krátstačiť na to, aby bolo každému jasné, o akého človeka ide a akýchľudí má okolo seba. Niekde v podvedomí som šípil, že to nie je všetko takéčeče ako nám to „otec národa“ z obrazovky rozprával, ale priznaním simôjho omylu by utrpelo moje ego a to každý znáša ťažko. Som skalopevnepresvedčený, že mnohí voliči Fica už vnútorne niekde v podvedomí vediaa cítia, že to nebol najšťastnejší ťah. Ale kým to priznajú verejnea teda vlastne priznajú, že sa dali oklamať, to bude trvať dlhšiu dobu. Totižtokaždý máme niekde zakódované, že oklamať sa dá len hlúpy človek. A kto sirád prizná že bol hlúpy ?
Samozrejme, vždy bude dosť ľudí, ktorým budú imponovať frázyo nebezpečnom kapitalizme, úžasnom socializme, zdieraním bohatýcha rozdávaním chudobným a pod. Verím však, že po čase sa to percentostabilizuje na úrovni zodpovedajúcej mentálnej stratifikácie obyvateľstva.Veľmi dobre to je vidieť na HZDS, ktorému zostalo už len torzo svojich bývalýchvoličov. Tento proces bude nezvratný aj v prípade SMERu, totižto paralelys HZDS sú viac ako zreteľné. Strana jedného muža, populizmus, neschopnía nekompetentní ministri, arogancia, útoky na demokraciu, tlač, televíziuatď. História sa opakuje.
Zhrnutie: ťažko sa priznáva omyl, dlho trvá stráveniea prežutie toho, že sme sa mýlili. Je to v našej povahe.
Nenávisťna Mikiho.
Myslím si, že bývalého premiéra bytostne neznášajúa nenávidia mnohí ľudia. Dokonca mám istú toleranciu v tejto vecivoči dôchodcom, pretože musím objektívne uznať, že dôchodková reforma bolanespravodlivá. V mojej rodine mám aj konkrétny prípad, kedy moja mama išlado dôchodku v 66 rokoch ako docentka a dostala dajakých srandovných10 tisíc. Kolegovia mamy, ktorí išli o rok neskôr, dostali dôchodoko nejakých 10 tisíc viac. To je naozaj dôvod na frustráciu. Sám topovažujem za kardinálnu chybu Mikiho vlády. Tých chýb bolo prirodzene viac. Dotoho všetkého búšil Fico s nebývalou zúrivosťou ( môj názor je taký, žetakú primitívnu, agresívnu kampaň založenú na čistej demagógii som ešte nezažil– ale musím uznať, že bola mimoriadne účinná ), vykrikoval komunizmom napáchnutéheslá o hladových dolinách, ultrapravicovej vláde, nebezpečnomkapitalizme, výpredaji majetku a pod. Naozaj chápem do istej miery, ženajmä ľudia, ktorí sa nezaujímajú o ekonomiku, dôchodcovia, ktorí prežiliväčšinu svojho života v ťažkom socíku a sú frustrovaní, ľudiamakajúci za minimálne mzdy v tých pár fabrikách ktoré rozkradnutéa vytunelované postupne obnovili tí smradľaví zahraniční kapitalistia večer kvákajúci v dedinských krčmách pri pive a borovičke,nezamestnaní ( rozlišujem tu naozaj nezamestnaných a parazitov, ktorínechcú byť zamestnaní ) radi a ľahko uverili, že Mikimauzova vláda je týmnebezpečným nádorom, ktorý je príčinou ich biedy.
Zhrnutie: Animozita veľkej časti obyvateľstva voči Mikimuvýrazne pomohla gigantickému úspechu Fica. Aj napriek jasnýma jednoznačným úspechom mikivlády, jasným a jednoznačným populizmoma už dávno viditeľnou nekompetentnosťou Fica a ľudí okolo neho, veľkáčasť obyvateľstva radšej volila emóciami a nie zdravým rozumom.
Závisť
Som presvedčený, že parciálny dôvod úspechu Fica je aj jednaz našich vlastností, a to závisť. Stále tvrdím, že komunistický režimspáchal psychickú genocídu na tomto národe. Tu je jeden z dôsledkov tejtogenocídy. Veľmi dobre pamätám komunizmus a jeho výdobytky. Ono to bolovtedy naozaj tak, že len veľmi málo ľudí sa malo veľmi dobre, a my všetciostatní sme mali len toľko, aby sme nezdochli od hladu a mali kde bývať.Viac či menej málokto vytŕčal z davu, takže sa zdalo, že relatívne smevšetci približne rovnako chudobní. Neustále vymývanie mozgovo sociálnej spravodlivosti, o kapitalistických zloduchoch, malo zanásledok, že automaticky bohatému človeku sme síce tajne a tíško závideli,ale verejne bol taký človek grázel a zlodej. A zrazu prišlarevolúcia, pracháči začali rásť ako suchohríby po daždi na Záhorí a začalosa stávať, že sused zrazu došiel domov na sedmičkovom bavoráku. Tak to teda nie ! Kde ten chrapúň nakradoltoľko peňazí, však pred tromi rokmi mal holú riť ako ja ! Bastard jeden, dobasy by ho mali strčiť ! Je vám to povedomé ?
Plamenné reči Róberta Fica o tom, ako ošklbe bohatýcha rozdá chudobným, musí byť pre zakomplexovaných nímandov ako thajskámasáž pre erotomana. Neviem, či mu stratégiu robí tím odborníkov, alebo si juvymozgoval sám, ale musím uznať že je dokonalá. Hranie na prízemné pudy vhodnourétorikou je vždy účinné a v histórii ľudstva sa osvedčilo užmnohokrát, vždy s fatálnymi následkami. Mimochodom, jeden z jehokumpánov si z tejto stratégie spravil dokonalý biznis. Stačí byť častoožratý, opĺzlo rozprávať a nadávať na Maďarov – toto imponuje minimálne 12– tim percentám obyvateľstva. To úplne stačí na to, aby mal zabezpečený luxusnýživot. Nič viac netreba vedieť.
Zhrnutie: závidíme bohatým a úspešným, závidíme ajbohatým a úspešným zlodejom, keď nie sme bohatí a úspešní, tak za toviníme počasie, ultrapravicovú vládu a každého ostatného. Ľahko sa potomnalepíme na pavučinu populistických rečí, ktoré sľubujú, ako niekto zatočís bohatými. Vieme, že sú to drísty, ale dobre nám robí už len to, že saniekto chystá sťažiť a skomplikovať život úspešným a tým ktorí majúviac ako my. Je úplne jedno, aké to bude mať dôsledky. Nech si to tie svine bohaté vyžerú. Konečneje tu niekto, kto s nimi zatočí, zlodeji zasraní !
Ak som pomohol aspoň jednému človeku otvoriť oči, nebolanámaha písať túto úvahu zbytočná. Pre tých, ktorí sa v tomto článku aspoňtrochu našli, mám odkaz. Nik nie je neomylný a priznať si omyl nie jehanba, skôr naopak. Postupný zánik glorioly Fica je nezvratný ! Záleží len nanás, koľko bude trvať a hlavne aké škody po ňom zostanú, ktoré bude trebazase opravovať.
