Hlava jedna pomazaná. Či skôr mazaná. Ten zákon je taký absurdný, že je až srandovný a sympatický. Ak by ho nevyhútal práve ten, kto by v normálnej spoločnosti už bručal v base za paragrafy vlastizrady, podvodu, zneužitia právomocí verejného činiteľa a trestného činu lúpeže. Ten zákon je až tak absurdný, že dokonca aj guru demagógie, súdruh premiér ho s ním poslal do prdele. Takže reálne tá perverzia nehrozí, ale je to dobrý príklad mimikry kleptomanického združenia, tváriaceho sa ako politická strana.
Kedy je človek vlastencom? Ak môže byť hrdý na národ, z ktorého pochádza, ak môže byť hrdý na krajinu, z ktorej pochádza.
Po revolúcii by som sa v zahraničí veru nepriznal, že som Slovák. Hanbil som sa ako pes, keď som videl na obchodoch nápisy v slovenčine, aby sme nekradli. Húfy zlodejov vo mne žiadne vlastenectvo nepodmieňovali.
Koncom deväťdesiatych rokov som sa hanbil ešte viac. Je to už taká ľudská vlastnosť, že podľa vonkajších znakov škatuľkujeme všetkých. Keď túto krajinu doviedol Mečiar do krachu, všetci od nás utekali, ako keby sme boli nakazení španielskou chrípkou a stávali sme sa nočnou morou Európy, vtedy som sa hanbil ešte viac. Keď sa ma na slovenské diviácie pýtali moji kolegovia zo zahraničia a to pripomínam decentne, veľmi ťažko sa mi darilo s horiacimi ušami nejako z tých debát vykľučkovať a vysvetliť, že nie všetci sme na Slovensku dementní diktátori a idioti.
Potom nastala doba, keď som začal byť hrdý na to, že som Slovák. Bolo to v časoch, keď nám závidela celá Európa. Keď som išiel v Čechách autom a počúval som nejakú diskusiu českých politikov, ktorí so závisťou a aj so smútkom hovorili obdivne a v superlatívoch o Slovensku. Móóc dobre sa to počúvalo. Keď sme mali obrovský hospodársky rast, znižovala sa nezamestnanosť, investori sa sem hrnuli, vtedy som cítil všade v zahraničí rešpekt voči Slovensku. To bol dôvod na to, že som bol hrdý.
Dnes mi je znovu na vracanie. Dnes sa niet čím pýšiť. Hádam len tým, že s veľkým odstupom máme pri moci najväčších banditov a tunelárov v Európe. Hrdý budem vtedy, ak nebudeme padať vo všetkých rebríčkoch smerom dole. Ak bude u nás právny štát a nebude možné, aby grázel, klamár a had s kontaktmi na mafiu mohol dirigovať justíciu. Ak aspoň z času na čas prebehne nejaký tender bez toho, aby bol zmanipulovaný. Ak budeme mať premiéra, ktorý sa neobklopuje eštebákmi a nebude sa správať ako Gottwaldov klon. Ak nebude možné, aby vrcholný politik klamal národ, napriek tomu, že ho zachytila kamera. Ak sa budú prijímať také zákony, ktoré nebudú deformovať podnikateľské prostredie. Ak nebude minister vnútra fujazdiť v obci stotridsiatkou, nedovolí, aby jeho podriadení stĺkli zahraničnú novinárku na povolenej demonštrácii, ak nebude kolaborovať s tajnými službami komunistických režimov a spolu s nimi biť vlastných ľudí. Ak nejaký špinavý a bezcharakterný parazit okradne štát o miliardy a bude nielen odvolaný do troch minút, ale aj potrestaný doživotnou basou. Vtedy budem vlastencom, vtedy budem hrdý na Slovensko.
Najhorší hardcoe je v tom, že tlupa nadržaných lúpežníkov to všetko veľmi dobre vie. Vo svojej nenažranosti tie lúpeže prehnali tak, že už aj tá najdementnejšia časť národa, u ktorej získavali podporu sa začína v znechutenosti od nich odvracať. A to začína smrdieť odstavením od biznisu, od koryta a pohodlného života v sladkom ničnerobení. Takže rýchlo treba zatiahnuť ručnú brzdu, vyrobiť nepriateľa, prípadne vybehnúť s nejakou úchylnou myšlienkou, ktorá by zamestnala debaty časi vymletých voličov pri popíjaní piva s borovičkou. To je podstata toho šibnutého zákona.
Bol by som hrdý na to, ak by sa národ nedal znovu opiť rožkom gaunerov z mafiánskych politických združení a poslal ich kam patria. Ak už nemáme tú silu poslať ich do basy, tak aspoň do politického pekla. To by bol prejav vlastenectva, zrátať to všetkým bezcharakterným zmrdom.
Verím, že napríklad Dáni sú vlastenci. Majú asi najnižšiu korupciu, vynikajúco fungujúcu ekonomiku, čiže naozaj sociálny štát. majú byť na čo hrdý. Tak isto aj množstvo iných národov. Na čo môžeme byť hrdí my? Ak je niekto hrdý na to, že nás vyšetruje nejaká komisia kvôli defraudácii peňazí EÚ, tak mi je ho ľúto.
Priatelia, ak máme byť hrdí vlastenci, postarajme sa o to, aby bolo byť na čo hrdý. Treba zmiesť našu hanbu stelesnenú v osobe demagogického klamára a psychopata z povrchu zeme. Potom možno máme šancu byť znovu trochu hrdý a vlastenci a ušetríme si to trápne divadlo s hymnami a podobnými perverzitami.
