Ak Mečiar niekoho strčí za ministra, automaticky treba zbystriť pozornosť. Takáto osoba neveští nič dobrého. Absolútne ma neprekvapilo, že minister vnútra je primitív, človek, pri ktorom je aj sviňa charakter. Vôbec ma neprekvapilo, že sa kamaráti s kadejakými kriminálnymi živlami (nepoznáme ho deň, alebo dva, však?). Nakoniec ma ani neprekvapilo, že je klamár. Toto všetko má zreteľne vytetované na čele a len slepý by to nevidel.
Čo chcem pripomenúť a vypichnúť, je niečo iné. Ťažko sa mi hľadajú slová, ani neviem ako začať. Skúsim jednoducho. V priamom prenose sme všetci videli, ako najvyšší ústavní činitelia klamú, ako nevadí premiérovi, že jeho minister klame, ako nevadí poslancom vládneho zlepenca, že ich minister klame. Napriek tomu, že mikrofóny zachytili vyhrážky ministra, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Bin Ládin, dlho a tvrdošijne náš podarený Brumteles klamal a klamal a klamal, že on také nič nepovedal.
Teraz sa zamyslime nad podstatou. Je normálne, aby klamár bol ministrom? Keď niekto klame v tak jasnom prípade, kedy potom vlastne neklame?! Sú vôbec prípady, kedy taký človek je schopný povedať pravdu? A ak premiérovi nevadí, že jeho minister klame, tak má klamára za ministra! Je to pre to, lebo klamú všetci, spolu a stále? Stalo sa klamstvo normálnou súčasťou politikov a my, nasprostlí voliči sa budeme len s infantilnámi úsmevmi na to dívať? Dokedy?
Patologickí klamári majú jeden obrovský hendikep. Často totiž zabudnú v záplave klamstiev, čo naklamali v minulosti a preto sa nezriedka pomýlia a klamstvo vybehne na svetlo božie. Toto sa bežne stáva premiérovi (pozrite sa na časovo rozličné vysvetlenie odvolania Záhumenského a pod.). Taktiež mnohé klamstvá sú evidentné a vyplývajú z logiky a podstaty veci (ako súdruh premiér nevedel kto a čo je Privilégium, ako Mečiar nevedel o miliónoch v igelitkách a pod), ale slepá viera v premiéra pripomínajúca náboženských fanatikov nedovolí stádu veriacich voličov vidieť pravdu. Tu by sa dalo prižmúriť oko a povedať, dobre, aj napriek jasnej logike veríte drístom a klamstvám vášho spasiteľa, čert s vami, nič sa nedá robiť.
Lenže minulý týždeň sa stala brutálna vec. Priamo pred kamerami sa jeden z členov vlády, minister spravodlivosti, predstavil všetkým ako úbohý primitív. Bez akejkoľvek pochybnosti je jasné, že chlápek, ktorý je pravdepodobne ťažký mafián je jeho kamarát. Akoby nestačilo, dokázal, že je klamár. A takýto človek nevadí zlodejsko-nacionalisticko-neokomunistickej vládnej koalícii. Lepšie vysvedčenie si nemožno vystaviť! Tento človek je podľa nich ten najlepší, z piatich miliónov obyvateľov, ktorý sa má starať o spravodlivosť, vymožiteľnosť práva a súdnictvo. Zbohom zdravý rozum, Slovensko.
Natíska sa otázka, prečo ho premiér podržal. Nevidím do jeho čiernej duše, takže sa môžem len domnievať. Zdravý sedliacky rozum hovorí, že charakter tej „vychcanej" hyeny musí poznať dobre. Ak sa aj doteraz tváril, že ho nepozná, po minulom týždni sa tak tváriť nemôže. Myslím si, že to môže mať niekoľko dôvodov. Po prvé, zrátal si zrejme, že to neovplyvní jeho popularitu. Za druhé, je mu jedno aký chrapúň tam sedí, veď sú dôležitejšie veci, napríklad treba pripravovať podprahové tendre a dohadzovať štátne zákazky vybraným firmám. Po tretie, možno nechcel dráždiť jedovatého Mečiara, aj keď je to už len taká komická figúrka, pes ktorý najmä breše. Tento guru intríg by zrejme mohol predsa len byť ešte nebezpečný. Vďaka takýmto činom (alebo nečinom) sa vyplavujú vlastnosti a charakter premiéra na povrch, ako mastné oká v hovädzej polievke. Posledná otázka, ktorá sa natíska je, sú hlboko veriaci ficovoliči schopní tieto úchylky v charaktere premiéra zaregistrovať? Toto je oveľa desivejšie, ako to, že nejaký primitív bol vulgárny, sprostý a klamal. Lebo od neho sme nečakali ani nič iné.
Ešte jedna vec, z iného súdka. Aby som nemusel písať zvlášť článok. Dnes som rádiu počul, ako minister školstva nedá učiteľom ani korunu navyše, aj keď museli len kvôli tomu, že on si vymyslel reformu, ktorá je zlá a zle pripravená, „maturovať" cez prázdniny na tom, ako budú vlastne učiť. Podľa jeho slov, vraj to bola ich povinnosť. Dobre, súhlasím. Lenže potom sa pýtam, prečo do šľaka dostávajú státisícové, až niekoľko miliónové odmeny kadejakí členovia dozorných rád (rozumej mimo platu, ktorý je aj tak viac ako štedrý), tisíce úradníkov na ministerstvách a štátnej správe? Len za to, že si plnia svoje povinnosti? Pre takýchto často zbytočných ľudí je dostatok peňazí na odmeny a stačí, aby chodili do roboty prdieť do kožených kresiel. Spomínate na tie smiešne zdôvodnenia, keď nejaký predseda VÚC dostane len tak milión na odmenách? Vraj zodpovedne vykonával svoju funkciu! A za čo bral plat? Ale učitelia, tak tí si nezaslúžia nič, aj keď ich štát donútil robiť viac. V poriadku. Ale potom nech nedostávajú odmeny ani všetci tí paraziiti len za to, že si plnia svoje povinnosti, za ktoré berú výplatu. Z našich daní.
Mimochodom tragédiu učiteľov a tragédiu nášho školstva pozná každý, kto má deti a preto je dúfam každému jasné, ako sú učitelia degradovaní a odsunutí na spodinu spoločnosti. Preto aj školstvo vyzerá tak, ako vyzerá.
